Zaujala ho však plochá dráha najmä potom, ako mu prvú jazdu umožnil pretekár Fiala z Prahy v roku 1954 v Žarnovici. Ku svojmu koníčku sa mohol vrátiť až po nútenej prestávke, po vojenčine v rokoch 1955 až 1957. V tom čase v Banskej Bystrici vznikalo  druhé plochodrážne družstvo na Slovensku po Bratislave. Spoločne sa v roku 1959 zapojili do II. plochodrážnej ligy a svoj debut na bratislavskej Dimitrovke absolvoval aj Vojtech Mihálik. Patril k platným členom družstva. Snáď najcennejší výsledok dosiahol v polovici septembra 1962 v Poprade. Slovensko vtedy trápilo víťaza II. ligy, Plzeň v čele s Františkom Richterom, aby prehralo tesne 54:52. Mihálik vybojoval 11 bodov, viac bodov dosiahol zo Slovákov len Ivan Dedina. Ako to už býva, k úplnej spokojnosti sa často pridá naopak kvapka horkosti. Dedina s Mihálikom štartovali v jazde o Popradský banícky kahanec proti dvojici Plzne. Náš jubilant mal kolíziu so súperom, havaroval a zlomil si nohu. Plochodrážnu ligu nahradili v roku 1963 majstrovstvá Slovenska. Pri premiérových pretekoch v Banskej Bystrici a v Poprade dosiahol Vojtech Mihálik po 10 bodov, v Poprade opäť štartoval vo finálovej jazde a skončil tretí za Dedinom a Rybanským.

Pre Vojtecha Mihálika bola charakteristická štýlová jazda. Nevyžíval sa v bojovnosti, nehnal sa za bodmi za každú cenu, jazdil s rozumom. Pre priekopníkov slovenskej plochej dráhy namiesto bodov malo vtedy väčšiu cenu niečo iné. Pre neho osobne to bola napríklad šanca štartovať s celou československou špičkou vo finálových pretekoch majstrovstiev republiky 1960 v Banskej Bystrici namiesto zraneného Stanislava Svobodu. V rokoch 1962 a 1963 to bola príležitosť stáť na štarte žarnovických pretekov po boku Sovietov Plechanova, Samorodova, Trofimova, či Kaisera alebo Tkocza z Poľska. V roku 1963 Vojtech Mihálik ako náhradník požičal motocykel Hugovi Rosákovi, ktorý sa lúčil so žarnovickým obecenstvom.

V roku 1967 došlo k reorganizácii stredísk plochej dráhy a k obnoveniu ligovej súťaže. Centrom pre Stredoslovenský kraj sa stala Žarnovica a Vojtech Mihálik sa stal trénerom žarnovického družstva. Ako jazdiaci tréner sa nenechal zahanbiť, pri domácej premiére proti Bratislave dosiahol 14 bodov, v Břeclavi proti Březolupom 16 bodov (jazdilo sa po 6 jázd), v roku 1968 v Žarnovici proti Březolupom maximum, 12 bodov zo štyroch jázd. Prišiel 11. máj 1969 a posledné preteky Vojtecha Mihálika. V medzinárodných pretekoch v Žarnovici vytvoril s Vladimírom Ceglédym druhú najlepšiu dvojicu. Ako druhý najlepší postúpil do finálovej jazdy jednotlivcov. Jazdu vyhral rakúsky šampión Josef Bőssner pred Dedinom, Mihálikom a Vojtechom Bartfayom. Motocykel a výstroj po našom oslávencovi zdedil jeho žiak takisto Zvolenčan Ivan Danihel, starší brat Jána Danihela.

Po kariére motocyklového pretekára sa Vojtech Mihálik upísal bezmotorovému a motorovému lietaniu, pričom musel absolvovať aj základný parašutistický výcvik. Viackrát sa v posledných rokoch predstavil na žarnovickej plochej dráhe ako čestný hosť. Naposledy pri medzinárodných majstrovstvách Slovenska 2015 chýbal. Aj v pokročilom veku sa v sedle cestovnej Jawy totiž zúčastnil akcie ako člen klubu veteránov Ivana Dedinu. Nech mu teda zdravie a elán slúži aj po osemdesiatke.

Text: Ing.Jozef Treščák

   Symbolický obrázok: 11. mája 1969 Vojtech Mihálik poslednýkrát odkladá pretekársku prilbu.
   Vedľa neho Rakúšan Bőssner a Dedina.

     Vojtech Mihálik (v pravo) na nástupe pretekov Jadranskej ligy Slovensko vs. Slovinsko v minulom roku.