V Pardubiciach nahradí Američana Slovák

Už len niečo vyše týždňa chýba do najväčšieho plochodrážneho sviatku v Českej republike, ktorým bezpochyby pardubický víkend je. Zlatá stuha, finálové preteky Majstrovstiev sveta juniorov a Zlatá prilba, privedú na štart tých najlepších plochodrážnikov sveta. Po niekoľkoročnej prestávke bude mať účasť na tomto víkende aj Slovensko.
Do Pardubíc každoročne smerujú desiatky slovenských fanúšikov, ktorí si tu môžu vychutnať víkend plný plochej dráhy. Po niekoľkých rokoch sa opäť dočkajú aj slovenského pretekára. Na Zlatej stuhe sa totiž predstaví odchovanec nášho klubu Patrik Búri, ktorý zastúpi s číslom 16 pôvodne nominovaného Američana Gina Manzaresa.
Pri pohľade do histórie týchto prestížnych juniorských pretekov zistíme, že za posledných dvadsať rokov tu na nich štartoval iba štyrikrát slovenský pretekár. Bol ním v rokoch 2006 až 2008 Martin Vaculík a v roku 2004 Ján Halabrín.
Martin Vaculík dokázal prekvapiť hádam všetkých, keď ako 16-ročný dostal šancu ukázať sa pred pardubickým publikom a on dokonca postúpil do semifinále, kde bol nad jeho sily jedine vtedy famózny Ľuboš Tomíček, no za seba v peknom súboji odsunul okrem iných aj vtedy úradujúceho majstra Európy juniorov Juricu Pavlica! Vo finálovej jazde sa mu už toľko nedarilo a po slabšom štarte došiel do cieľa ako šiesty v poradí.
V roku 2007 zopakoval svoje umiestnenie spred roka a do cieľa finálovej jazdy prišiel ako šiesty.
O rok na to, už ako ostrieľaný borec s českým titulom v kapse, patril Martin Vaculík medzi favoritov na víťazstvo. V prvej jazde síce zaváhal a prišiel do cieľa ako tretí, no potom už len vyhrával, čo znamenalo víťazstvo v celých pretekoch. Za sebou nechal takých jazdcov ako Tai Woffinden, Nikolai Klindt, Grzegorz Zengota...
Pred Martinom Vaculíkom štartoval najbližšie na Zlatej stuhe Ján Halabrín v roku 2004, kedy z pozície náhradníka zasiahol do bojov vtedy upršanej Zlatej stuhy v štyroch jazdách, no z bodov sa netešil. Ale poďme pekne po poriadku.
Zlatá stuha je neoddeliteľnou súčasťou Zlatej prilby už od roku 1975. V tom roku na nej štartovali hneď traja pretekári zo Slovenska. Najlepšie sa darilo Jánovi Danihelovi, ktorý skončil na piatom mieste. Siedme miesto patrilo otcovi Maťa Vaculíka Zdenovi a ôsme Štefanovi Eliášovi zo Zohora.
O rok na to bol jediným Slovákom na štarte Zdeno Vaculík, ktorým v tom čase vojenčil v pardubickom klube. Zdenovi vyšla veľmi dobre základná časť pretekov, keď dal dokopy 14 bodov a podľahol jedine Ľubošovi Tomíčkovi II. Vo finálovej jazde však došiel do cieľa iba predposledný a skončil tak na piatom mieste.
V roku 1977 putovalo víťazstvo na Zlatej stuhe prvýkrát na Slovensko. Bolo to zásluhou pretekára Miroslava Bačíka, ktorý však nebol Slovák, ale Moravák z Břeclavi štartujúci od sezóny 1977 za Zohor.
O rok na to bol jediným slovenským pretekárom na tomto podujatí talentovaný Jaroslav Drahoš zo Zohora. Nebyť pádu v jeho druhej jazde, určite by skončil lepšie než na desiatom mieste.
V roku 1979 mali zastúpenie na Zlatej stuhe po jednom pretekárovi aj Žarnovica aj Zohor. Lepšie si počínal Zohorák Jaroslav Drahoš, ktorý obsadil šieste miesto hneď za mladučkým Antonínom Kasperom. Žarnovičan Jaroslav Danko dal dokopy o jeden bod menej než Drahoš (9) a skončil na ôsmom mieste.
V roku 1980 hrali pretekári zo Žarnovice dôležitú rolu. Pavol Tonhauzer a zlínsky legionár v žarnovických službách Lubomír Jedek, patrili medzi top favoritov na víťazstvo. Bez problémov postúpili do štvorčlenného finále, kde však vyhral domáci Stanislav Urban, no hneď za ním skončil Lubomír Jedek. Pavol Tonhauzer sa musel skloniť pred Antonínom Kasperom a skončil štvrtý. V pretekoch sa predstavil aj pretekár zo Zohora Dušan Višváder, no tomu sa od dna výsledkovej listiny nepodarilo odlepiť najmä vďaka technickým trablom svojho motocykla.
Na Zlatej stuhe v roku 1981 štartovali dvaja pretekári zo Žarnovice. Lepšie sa umiestnil Lubomír Jedek, keď skončil druhý za víťazným Antonínom Kasperom. Pavol Tonhauzer sa umiestnil na siedmom mieste.
O rok na to mala jediné želeizko v ohni Žarnovica zásluhou Moraváka Lubomíra Jedeka. Tomu sa už toľko ako pred rokom, nedarilo a aj vďaka poruche svojho motocykla v prvej jazde prišiel o body a skončil na šiestom mieste.
Na ďalšiu účasť slovenského pretekára na Zlatej stuhe si museli fanúšikovia počkať do roku 1986. Vtedy tu štartoval Miroslav Forgáč. Na úkor svojich súperov sa mu podarilo získať šesť bodov a skončil jedenásty.
O rok na to už boli v štartovnej listine dvaja Forgáčovci. Lepšie z nich skončil Gašpar, ktorý okrem iného zaznamenal spoločne s Bořivojom Hádekom a Vladimírom Kalinom najlepší čas pretekov. Nakoniec však všetkých vďaka víťazstvu vo finále prekonal Jan Holub II., za ktorým na druhom mieste skončil spomínaný Gašpar Forgáč. Jeho brat Miroslav, ktorý v tom čase už vojenčil v Pardubiciach, sa musel uspokojiť s ôsmym miestom, keď o body prišiel aj kvôli vylúčeniu za pretrhnutie pásky hneď vo svojej úvodnej jazde.
V roku 1988 boli v štartovnej listine Zlatej stuhy až traja Slováci, no v prípade bratov Forgáčovcov s klubovou príslušnosťou Pardubíc. Najlepšie sa opäť viedlo Gašparovi, ktorý skončil na treťom mieste. Desiate miesto patrilo Jánovi Mesiarikovi a Miroslav Forgáč, ktorý pre problémy s motocyklom dokončil iba tri jazdy, zostal sklasifikovaný na štrnástom mieste.
V roku 1989 štartoval sa v pretekoch predstavil jediný slovenský pretekár, v tom čase jazdiaci za vojenský tím Pardubíc - Racek, Jaroslav Ceglédy. Vážnejšiu rolu však neodohral, keď skončil štrnásty, pred Jaroslavom Petrákom, ktorý dodnes jazdí ako aktívny pretekár.
Svoj výsledok zopakoval Jaroslav Ceglédy aj v roku 1990.
O návrat slovenských pretekárov na popredné umiestnenia v týchto významných juniorských pretekoch sa postaral v roku 1991 Vladimír Višváder. Na prvom medzinárodnom ročníku Zlatej stuhy boli od neho lepší iba Rostislav Bureš a Tomáš Topinka a Vlado tak mohol zakývať divákom zo stupňov víťazov.
O rok na to to už bolo ťažšie. Silnejšia zahraničná účasť a draví domáci pretekári boli ťažkým orieškom na rozlúsknutie pre nášho Vladimíra Višvádera. Aj napriek tomu sa pred ním umiestnili iba účastníci finále MS juniorov z toho, či nasledujúcich rokov Antonín Šváb II., Jiří Štancl najmladší, Piotr Baron (Poľsko) a Tomáš Topinka.
Na ďalší štart slovenského pretekára na Zlatej stuhe si museli diváci počkať až do roku 2006.
Zdroj/foto: speedwayclub.sk