Slovensko malo a má svoje majstrovstvá, svojich majstrov. História majstrovstiev Slovenska sa môže dnes rozdeliť na staršiu a novšiu dobu. Tá staršia sa začala písať v roku 1963 a trvala s viacerými krátkymi prestávkami až do roku 1989. Počas týchto rokov sa boje o slovenského šampióna, preborníka, či majstra, odohrali nielen na Slovensku ale i na Morave. Na Slovensku mali možnosť diváci zhliadnuť súperenie slovenských pretekárov v Banskej Bystrici, Poprade, Bratislave-Prievoze, Žarnovici a na Zohore. Na Morave to bolo v Břeclavi, kde bola domáca dráha jazdcov z Bratislavy, nakoľko v Bratislave v tom období už plochodrážny štadión nebol. Spolu bolo vyhlásených dvadsaťtri majstrov Slovenska, pričom nie vždy o výsledkoch rozhodovali preteky, ale výsledky boli vyhlásené ex offo, čiže tzv. pri zelenom stole. Titulom majstra Slovenska z tohto obdobia sa môže popýšiť spolu jedenásť pretekárov. Najčastejšie, štyrikrát vyhral Zdeno Vaculík a trikrát Ivan Dedina, Dušan Morávek a Pavol Tonhauzer. Najviac titulov získali pretekári s klubovou príslušnosťou Žarnovice a to sedemnásť, ďalej klub Bratislavy štyri a Banskej Bystrice dva. Aj keď išlo o majstra Slovenska a tieto preteky boli organizované pre slovenských pretekárov, zúčastnili sa ich aj pretekári z Čiech, či dokonca z Maďarska. Vo väčšine prípadov to bolo dôsledkom nedostatku pretekárov na zaplnenie štartovnej listiny. Avšak ich výsledky sa do oficiálneho poradia nezapočítavali. Výnimkou bolo to, keď pretekári z Čiech štartovali za niektoré slovenské družstvo a to aj v ligových súťažiach. Tak sa mohlo stať, že majstrom Slovenska sa stal zlínsky Lubomír Jedek jazdiaci tri roky za Žarnovicu. Celkom do pretekov Majstrovstiev Slovenska zasiahlo 145 jazdcov. Najviac účastníkov, 46 malo klubovú príslušnosť Žarnovice, 32 Bratislavy, 29 Zohora a 14 Banskej Bystrice.  Najmladším víťazom šampionátu sa stal v roku 1970 iba 19-ročný Ľudovít Bartfay zo Žarnovice.

Systém pretekov nebol stály. Jediné, čo sa nemenilo bolo, že vždy sa išli len finálové preteky, čiže bez akejkoľvek kvalifikácie. Menlivý bol hlavne počet kôl, z ktorých sa výsledky spočítavali a z nich vzišiel majster Slovenska. Boli to jedno a v jednom prípade až sedem kolové majstrovstvá. Štartovné listiny zo začiatku obsahovali šestnásť mien, avšak hlavne v 80. rokoch sa začala základňa slovenských pretekárov zmenšovať a tak nebolo výnimkou keď preteky išli dvanásti, či dokonca iba ôsmi pretekári. Posledné Majstrovstvá Slovenska v takejto forme sa odjazdili v roku 1989, kedy v nich zvíťazil Pavol Tonhauzer.

Novodobá história slovenského šampionátu sa začala písať v roku 2009, kedy ich organizáciu rozbehol AMK PD Žarnovica na popud neskorších zakladateľov Speedway Clubu. Preteky samozrejme museli mať medzinárodný charakter, nakoľko počet slovenských jazdcov sa za posledných 20 rokov dal spočítať na prstoch jednej ruky. A tak novodobá história tohto šampionátu je spojená s názvom Medzinárodné majstrovstvá Slovenska. 

 Autor: Martin Búry, speedwayclub.sk