Každá sezóna so sebou prináša množstvo zaujímavostí, jedinečných výkonov a výsledkov. Každoročne sa objavujú hviezdičky a hviezdy, ktoré majú ozdobiť na ďalšie roky plochodrážne nebo, no každoročne opúšťajú ovály hviezdy a hviezdičky, ktoré zanechali svoju stopu nielen vo výsledkových listinách pretekov, ale najmä u fanúšikov, ktorí prichádzali na štadióny, aby ich videli, aby im fandili. Tak aj sezóna 2016 bola pre niektorých pretekárov poslednou v ich bohatých kariérach.

Hádam najznámejším pre žarnovického fanúšika, kto sa rozhodol ukončiť plochodrážnu kariéru je 37-ročný Aleš Dryml, posledný z plochodrážnej rodiny Drymlovcov. Aleš dosiahol na svetovej a európskej úrovni na niekoľko skvelých výsledkov. Okrem titulov majstra Európy jednotlivcov (2012), vicemajstra Európy (1998) a sveta (1999) juniorov sa môže pochváliť aj účasťou v seriáli Grand Prix, kde bol v roku 2004 stálym účastníkom. Pri výpočte jeho úspechov, ktorý by zabral veľa priestoru však nemožno zabudnúť aj na jeho podiel na senzačnom druhom mieste českej reprezentácie v Majstrovstvách sveta družstiev 1999. Tiež získal európsky titul vo dvojiciach v rokoch 2004, 2007, 2009 a 2010. V Žarnovici sa predstavil trikrát. V roku 1998 obsadil na Zlatej prilbe SNP tretie miesto, aby o rok na to zvíťazil. Na ďalší štart tohto skvelého pretekára si museli žarnovickí fanúšikovia počkať až do roku 2014, kedy štartoval v pretekoch Challenge Majstrovstiev Európy jednotlivcov, kde obsadil ôsmu pozíciu. Žarnovický ovál si naposledy vyskúšal počas jarných tréningov pred sezónou 2016. Jeho kariéra trvala v rozpätí rokov 1996 až 2016.

Mikael Max, známy aj pod menom Mikael Karlsson je ďalšou ikonou plochej dráhy v celosvetovom meradle, ktorá sa rozhodla ukončiť svoju dlhú kariéru vo svojich 43-rokoch. Mikael je mladším bratom stále aktívneho pretekára Petra Karlssona. Aj ich ďalší brat Magnus Karlsson štartoval na plochej dráhe, pričom všetci traja boli súčasťou švédskeho národného tímu v SWC v roku 2007. Mikael patril medzi stálych účastníkov Grand Prix v rokoch 1999 až 2004. V roku 2002 bol piatym najlepším plochodrážnikom sveta, kým rok predtým mu patrila siedma priečka. Mikael však patril za veľký talent už od počiatkov svojej kariéry. V roku 1994 to potvrdil ziskom zlata v MS juniorov. V rokoch 1994, 2000, 2003 a 2004 sa spolupodielal na zisku svetového titulu v pretekoch družstiev pre Švédsko. V Žarnovici sa predstavil jedinýkrát. Bolo to v roku 2006 počas Kvalifikácie do GP, keď si vďaka štvrtému miestu vybojoval postup do semifinálového kola. Jeho kariéra trvala v rozpätí rokov 1989 až 2016.

Aj Jesper Monberg si počas svojej dlhej kariéry zmenil meno. Ako Jesper Jensen začal svoju kariéru niekedy na začiatku 90. rokov minulého storočia.  V roku 1997 vybojoval svetový juniorský titul, za ktorý si vyslúžil účasť v Grand Prix pre rok 1998. V roku 2004 sa do GP vrátil ako jej stály účastník. V roku 1997 bol aj členom dánskeho výberu pre Majstrovstvá sveta družstiev, ktorý vybojoval zlato. V roku 2005 vybojoval európsky titul v jednotlivcoch. Okrem toho má ďalšie medaile so svetových a európskych šampionátov. V Žarnovici tento pretekár neštartoval.

 Piotr Świst je ďalším veteránom plochých dráh, ktorý sa rozhodol zavesiť kombinézu na klinec. Piotr platil od začiatku svojej kariéry za najväčší talent poľskej plochej dráhy v druhej polovici 80. rokov. V tom čase sa stihol ovenčiť titulmi majstra Poľska juniorov a v roku 1987 vybojoval striebro v Majstrovstvách Európy juniorov. Na začiatku 90. rokov ho pribrdzilo ťažké zranenie, ktoré si doniesol z pretekov v Rakúsku. V roku 1994 sa prebojoval do svetového finále, kde obsadil 15. miesto. V tom období patril medzi najväčších súperov Tomasza Golloba v Poľsku. Dvakrát skončil strieborný v poľskom šampionáte jednotlivcov a raz bronzový. Jeho ďalšie úspechy počas vyše tridsaťročnej kariéry by určite zaplnili aj hrubšiu brožúru. Na konci sezóny 2016 ukončil kariéru, ktorá trvala od roku 1985. Počas nej sa dvakrát predstavil aj v Žarnovici. V roku 1987 to bolo v pamätnom semifinále Majstrovstiev Európy juniorov, v ktorom zvíťazil pred Švédom Niklasom Karlssonom a svojim oddielovým kolegom z Gorzówa, Cezary Owižycom. Na ďalší štart na našej dráhe si musel počkať až do veteránskeho veku, keď v roku 2010 dostal pozvanie na Zlatú prilbu SNP. Tu sa predstavil solídnym výkonom, no o šancu postúpiť do finále ho obrala porucha v opravnej jazde a skončil desiaty.

Magnus "Zorro" Zetterstrom bol na plochej dráhe zaujímavým "zjavom". Tento sympatický švédsky pretekár začal svoju profesionálnu kariéru až ako 25-ročný, keď dovtedy štartoval iba doma vo Švédsku. Medzi širšiu svetovú špičku sa zaradil až v roku 2002, kedy sa stal majstrom Európy jednotlivcov. V ďalších rokoch sa postupne prebojoval do švédskej reprezentácie a vybudoval si povesť kvalitného pretekára. V roku 2009 sa mu podarilo vyhrať Kvalifikáciu do GP a stal sa ako 39-ročný debutantom v seriáli GP pre rok 2010. Zorro štartoval jedenkrát aj v Žarnovici. V roku 2014 sa tu predstavil počas semifinále Majstrovstiev Európy jednotlivcov, no k postupu do finálovej série mu chýbalo iba absolvovať dodatkové jazdy, ktoré sa však pre rozmočenú dráhu neuskutočnili.

Ryna Fisher patril na začiatku nového tisícročia medzi mladé nádeje americkej plochej dráhy. Spoločne s Billy Jannirom mali byť nástupcami velikánov Sama Ermolenka, Grega Hancocka, či Billy Hamilla. Nakoniec to však vypálilo inak ani jeden sa do seriálu GP neprebojoval. Aj napriek tomu patril Ryan medzi širšiu svetovú špičku a často reprezentoval USA vo Svetovom pohári družstiev, kde dokázal porážať aj tých najlepších. Dôvodom ukončenia kariéry tohto 33-ročného pretekára je skutočnosť, že väčšinu roka trávi na Britských ostrovoch mimo svojej rodiny.

47-ročný Matthias Kroger je možno pre veľkú časť slovenských fanúšikov neznámym. Nikdy v Žarnovici neštartoval. Aj napriek tomu je však vo svete plochej dráhy známy najmä vďaka svojim výkonom na dlhej plochej dráhe. Po celú kariéru však štartoval aj na klasickej plochej dráhe, kde najmä v 90. rokoch zaznamenal viacero dobrých výsledkov. V rokoch 1997 a 1998 bol súčasťou nemeckého tímu v MS družstiev, ktorý skončil na 4. a 5. mieste. Od roku 1997 do roku 2013 bol stálou súčasťou finálovej série v Majstrovstvách sveta na dlhej plochej dráhe. V roku 2000 bol dokonca tretí najlepší na svete. Môže sa pýšiť titulmi Majstra sveta družstiev na dlhej plochej dráhe z rokov 2007 až 2010 a 2012. Pravidelne štartoval aj vo finále Majstrovstiev Európy na trávnatej dráhe, kde si v roku 2003 vybojoval bronz. Dnes len málokto vie, že práve vďaka nemu sa mohol na európsku scénu vrátiť po dlhej prestávke zapríčinenej zdravotnými problémami Austrálčan Todd Wilsthire, ktorý v rokoch 1997 a 1998 jazdil s nemeckou licenciou a býval práve u vtedy populárneho Matthena, ktorý mu na začiatok požičiaval aj svoje motocykle. Neskôr sa Todd stal na niekoľko rokov súčasťou seriálu GP.

Kariéru sa rozhodol ukončiť aj ďalší nemecký pretekár 32-ročný Matthias Schultz. Tento majster Nemecka jednotlivcov z rokov 2003 a 2005 patril medzi plochodrážnych svetobežníkov, ktorých fanúšikovia mohli vidieť na dráhach po celom svete. Patril aj medzi stálice nemeckej reprezentácie pre Svetový pohár družstiev. V Žarnovici je u organizátorov známy skôr svojou nespoľahlivosťou, keď sa minimálne dvakrát ospravedlnil-neospravedlnil zo Zlatej prilby a na poslednú chvíľu aj naposledy z Medzinárodných majstrovstiev Slovenska. Okrem spomínaných prípadov, keď nahnal organizátorom starosti navyše, sa v Žarnovici predstavil iba raz, keď v roku 2003 skončil štvrtý v semifinále Majstrovstiev Európy juniorov a postúpil do finále.

Časté zranenia a nesplnené nádeje, tak by sa v krátkosti mohla popísať situácia okolo anglického pretekára Simona Steada. V Žarnovici sa priezvisko Stead objavilo jedinýkrát. Vtedy však išlo o staršieho z bratskej dvojice Garryho, ktorý v rámci svojej dovolenky v Čechách so svojim kamarátom a oddielovým kolegom Jiří Štanclom mladším, si odskočil na žarnovickú Zlatú prilbu a nebyť poruchy na vedúcej pozícii vo finále týchto pretekov, mohol sa stať víťazom Zlatej prilby 1997 ako prvý Angličan a zároveň Václav Milík starší by si na svoje prvé víťazstvo musel počkať do roku 2000. Simon Stead patril medzi mladé anglické nádeje na začiatku tisícročia čo potvrdil dvomi titulmi Majstra Veľkej Británie juniorov v rokoch 2001 a 2002. Bol pri štyroch štvrtých miestach reprezentácie Veľkej Británie v SWC (2005, 2007, 2010, 2014). Predstavil sa niekoľkokrát aj v Grand Prix, keď z pozície divokej karty alebo náhradníka zasiahol do Veľkej ceny v Cardiffe. Trikrát sa dostal do Veľkého finále alebo neskôr Challenge Kvalifikácie do GP. Počas kariéry mal viac ťažších zranení, ktoré ho viedli k rozhodnutiu skončiť. Jeho brat Garry toľko šťastia nemal, keď po ťažkom páde skončil na invalidnom vozíku. Kariéra Simona Steada trvala od roku 1996.

Rybička Nemo, ktorú mal na svojej kombinéze Fín Kauko Nieminen sa už v kombinácii s týmto pretekárom na plochodrážnych ováloch neobjaví. Tento 37-ročný pretekár sa totiž rozhodol ukončiť kariéru. Počas nej patril medzi kvalitných pretekárov, ktorých z krajiny tisícich jazier predsa len v posledných rokoch nepochádza veľa. Vo Fínsku patril spolu s Kai Laukkanenom, Juha Hautamäkim a Jonasom Kilmakorpim medzi elitu, ktorá si delila medaile v domácom šampionáte jednotlivcov. Kauko ich má na konte desať (zlato - 2009, 2010, 2011; striebro - 2000 až 2003, 2012; bronz - 2006, 2014). V roku 2014 dostal divokú kartu pre GP vo fínskom Tampere, kde vybojoval štyri body a skončil 14. V Žarnovici sa predstavil počas semifinálového kola ME jednotlivcov v roku 2014. V kvalitnej konkurencii nazbieral šesť bodov a skončil deviaty. Jeho kariéra trvala od roku 1995.

Zdroj: speedwayclub.sk/M.Búri