Na začiatku 90. rokov, kedy dochádza k rozpadu Juhoslávie, osamostatňuje sa aj chorvátska plochá dráha a v krátkom čase sa vďaka svetovému šampionátu juniorov dostávajú aj do Žarnovice prví reprezentanti tohto mladého štátu, ktorí takmer každý rok štartujú na našom ovále.

14. mája 1995 malo Chorvátsko premiéru aj na žarnovickej plochej dráhe, keď sa v rámci kvalifikačného kola Majstrovstiev sveta juniorov predstavil Renato Kušter. Dosť prekvapujúco sa tento pretekár zapojil do boja o postupové priečky, no nakoniec sa aj vďaka vyhratej dodatkovej jazde mohol tešiť len z pozície náhradníka pre semifinálové kolo. O rok na to presne v takých istých pretekoch štartoval v Žarnovici aj Krunoslav Zganec. Aj on prekvapujúco až do dodatkovej jazdy mieril na postupové miesta, no v nej skončil až tretí, čo znamenalo desiate, už nepostupové umiestnenie. Jazdu mimochodom vyhral Nemec Enrico Janoschka, ktorý v nasledujúcich rokoch patril medzi európsku špičku na trávnatej a dlhej plochej dráhe. V roku 1997 zaviala chorvátska vlajka opäť na jedinom slovenskom plochodrážnom štadióne. 14. septembra sa proti svojim súperom v súťaži Stredoeurópskeho pohára družstiev postavili Zlatko Krznarič a Željko Feher. Prvý menovaný bol v tých rokoch najúspešnejším chorvátskym plochodrážnikom o čom svedčí šesť titulov majstra Chorvátska jednotlivcov (1992, 1994-1996, 1999, 2000), pričom lepší v tejto štatistike je len Jurica Pavlic. Feher sa zase mohol pochváliť chorvátskymi titulmi z rokov 1997 a 1998. Krznarič aj Feher dokázali v žarnovických pretekoch nazbierať spolu 21 bodov, o päť bodov menej než víťazná domáca dvojica Jaroslav Gavenda a Vladimír Višváder, ale rovnako ako maďarskí a slovinskí súperi. V dvoch dodatkových jazdách jednotlivcov obaja obsadili zhodne druhé miesto za maďarskými súpermi, čo znamenalo konečné tretie miesto v pretekoch.

Aj o rok na to zaviala pri rovnakých pretekoch v Žarnovici chorvátska vlajka. 3. mája 1998 sa na žarnovickej dráhe diali divy. Krunoslav Zganec a Renato Kušter, ktorí už poznali tento ovál zo svojho pôsobenia v MS juniorov, dokonale vypálil rybník dvojiciam z Čiech, Maďarska, Slovinska, Rakúska a Slovenska a s prevahou zvíťazili. Jedine domáci Vladimír Višváder dokázal ukoristiť ich skalpy a zachrániť remízu v jazde.

Po ročnej prestávke sa predstavil chorvátsky pretekár v roku 2000 prvýkrát na Zlatej prilbe SNP. Zlatá prilba z tohto roku mohla utkvieť v pamäti fanúšikov nadlho ojedinele kvalitne obsadenou štartovnou listinou. Veď súboje vtedajšej európskej elity, do ktorej Bohumil Brhel, Marian Jirout, Václav Milík starší, Tomáš Topinka, či Stanislaw Burza určite patrili, neboli už niekoľko rokov predtým na Zlatej prilbe k videniu. Zlatko Krznarič, aktuálny majster svojej krajiny, ktorý o rok na to zaznamenal vynikajúce 12. miesto v Kontinentálnom finále MS jednotlivcov, sa síce prezentoval úvodným víťazstvom nad Kugelmannom a Jiroutom, no potom dal dokopy už len dva body a skončil na odľahlej štrnástej pozícii.

O dva roky na to v značne slabšej konkurencii, dokázal Zlatko Krznarič na Zlatej prilbe platiť už od začiatku medzi favoritov. V pretekoch, kde debutovali Ján Halabrín a Michal Návarka, dokázal získať hneď v úvode dve víťazstvá. To druhé bolo cennejšie, keď išlo na vrub Josefa Franca a neskoršieho víťaza Attilu Stefaniho. Ten mu to v poslednej jazde základného rozpisu vrátil. O ďalší bod obral Krznariča už len Poliak Rafala Szombierski a tak sa mohol pýšiť druhým miestom po základnej časti. Studená sprcha však prišla v semifinálovej jazde, ktorú pre poruchu nedokončil a v opravnej jazde, ktorú ukončil na poslednom mieste, čo znamenalo konečné desiate miesto.

Pokým do roku 2005, kedy sa na našom ovále opäť predstavili chorvátski pretekári, išlo o reprezentantov z Prelogu, od tohto roku sa objavujú vo svete plochej dráhy reprezentanti klubu Unia Goričan, ktorý vznikol v blízkosti Prelogu a bohužiaľ stál nepriamo za zánikom plochej dráhy v Prelogu. Unia Goričan, ktorej otcom bol a je bývalý reprezentant Juhoslávie Zvonko Pavlic vlastne leží v katastri obce Donji Kraljevec a preto sa možno dodnes stretať s obidvoma týmito názvami. V roku 2005 sa tento klub prihlásil do Majstrovstiev ČR juniorských družstiev, kde mali mladí Chorváti naberať medzinárodné skúsenosti. Na plochú dráhu poriadne vysoký Ivan Vargek so Zoranom Strahijom nedokázali skončiť lepšie ako na poslednom siedmom mieste s päťbodovou stratou na predposlednú dvojicu zo Mšena.

V roku 2006, keď hostila Žarnovica dodnes spomínané kvalifikačné kolo Kvalifikácie do Grand Prix a na štart sa postavili skutočné hviezdy plochodrážneho neba, nechýbal ani reprezentant Chorvátska, ktorý vôbec nehral druhé husle. Jurica Pavlic, iba 17-ročný mladík si získal srdcia fanúšikov, ktorí aj napriek na žarnovické pomery mimoriadne vysokému vstupnému prišli na preteky. Jurica podal pekný bojovný výkon, dvakrát vyhral, raz bol druhý a dvakrát posledný. Nakoniec mu postup ušiel o dva bodíky, no mohol sa pochváliť pekným deviatym miestom, s čím málokto mohol rátať.

V kvalifikačnom kole MS juniorov 25. mája 2008 sa na žarnovickom ovále predstavili opäť dvaja chorvátski pretekári. Nikola Martinec a Nikola Pigač nedokázali vybojovať viac ako 6 resp. 4 body a skončili na 11. a 12. mieste.

Na Zlatej prilbe v roku 2010 sa objavil ďalší veľký talent chorvátskej plochej dráhy. Vtedy ešte len 16-ročný Dino Kovačič dokázal senzačne vyhrať základnú časť pretekov, pričom prehral iba jazdu s Martinom Vaculíkom. V semifinále síce došiel do cieľa až tretí, no v opravnej jazde si to víťazstvom vynahradil. Vo finále si dokázal vybojovať pekné tretie miesto za víťazným Matějom Kůsom a druhým Martinom Vaculíkom. Dino platil síce medzi veľké talenty, no bohužiaľ toto dokonale premrhal. Ešte v roku 2010 skončil s Jurica Pavlicom tretí v Majstrovstvách Európy dvojíc! O rok na to si vybojoval postup do finále Majstrovstiev sveta juniorov. No v roku 2012 nasledoval pád tejto kométy a po zranení v roku 2013 nakoniec ukončil kariéru a dnes ho možno vidieť občas v depách na juhu Európy.

Od roku 2011 sa štarty Chorvátov v Žarnovici ešte zintenzívnili, keď novovzniknutý SC Žarnovica začal jazdiť so svojim tímom Jadranskú ligu a kontakty s chorvátskou plochou dráhou boli veľmi dobré. Práve v roku 2011 sa chorvátsky Goričan stal prvým štadiónom, kde absolvoval novovzniknutý Slovenský tím svoju premiéru. 3. apríla tu domáci deklasovali hostí o 29 bodov, no odveta priniesla dokonalú vendetu. 10. júla privítala Žarnovica chorvátskeho súpera prvýkrát ozdobená nafukovacími mantinelmi. Chorváti strácali na domáci tím už od začiatku a nakoniec si odniesli zo Žarnovice vysokú prehru 29:59. Tím hostí bol však zložený prevažne zo zahraničných posíl a s chorvátskym pasom sa mohla pochváliť len dvojica Jasmin Ilijaš a Renato Cvetko. Fanúšikom mohli v pamäti utkvieť dva hrôzostrašne vyzerajúce pády, v ktorých boli zainteresovaní Renato Cvetko a domáci Ján Halabrín. Najprv sa v druhej jazde ich súboj skončil pádom Matica Voldriha, ktorý si z neho odniesol okrem iného aj dva puknuté stavce a to už v prvej jazde sanitka odviezla so zlomenou nohou Rakúšana v chorvátskych službách Marca Hirta. V predposlednej jazde sa zase Chorvátovou vinou ocitli obaja v kotrmelcoch, ktoré sa našťastie skončili bez zranení.

V tom istom roku štartoval 4. septembra Dino Kovačič na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska. V základnej časti pretekov postúpil so siedmimi bodmi na poslednú chvíľu do semifinále, to však nedokončil a skončil deviaty.

V sezóne 2012 sa prvýkrát chorvátsky pretekár predstavil v Žarnovici počas júlového kvalifikačného kola ME jednotlivcov, ktoré sa stalo korisťou Martina Vaculíka. Dino Kovačič bol však už len tieňom pretekára z minulých rokov. V pretekoch získal dva body aj to iba po odstúpení svojich súperov a skončil pätnásty. O mesiac na to, 5. augusta sa v rámci Jadranskej ligy stretli tímy Slovenska a Chorvátska. V päťčlennej zostave našich súperov boli rodenými Chorvátmi Dino Kovačič, Karlo Majnič a Renato Cvetko. Najlepšie si z nich počínal Renato Cvetko s desiatimi bodmi a Kovačič, ktorý získal deväť bodov. Stretnutie však vyhral Slovenský tím 49:36. Ešte na jeseň tohto roku sa predstavil v Žarnovici aj Jurica Pavlic. Na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska patril tento najúspešnejší chorvátsky plochodrážnik medzi horúcich adeptov na titul. Nakoniec sa však musel skloniť pred víťazom Renatom Gafurovom, neskutočne jazdiacim Martinom Gavendom a poľským šampiónom Adamom Skórnickim.

V roku 2013 štartoval Jurica Pavlic opäť na našej dráhe. V jedných z najkvalitnejšie obsadených pretekov v histórii žarnovickej plochej dráhy – Challenge ME jednotlivcov, dokázal vyhrať štyri jazdy a v jednej došiel do cieľa posledný. Aj napriek tomu však zvíťazil, pričom za seba odsunul takých jazdcov ako Martin Vaculík, Maciej Janowski, Hans Andersen, Sebastian Ulamek...

V posledných rokoch zažíva chorvátska plochá dráha krízu, keď z nádejných juniorov postupne všetci ukončili svoju kariéru a ostal jedine Jurica Pavlic. Ešte v sezóne 2015 sa v dvoch-troch pretekoch predstavil Renato Cvetko, no to bolo všetko. Aj z toho dôvodu sa stalo, že v Žarnovici síce dvakrát videli diváci v akcii tím Goričanu počas Jadranských dvojíc v roku 2015 a 2016, no ani raz nebol tím reprezentovaný rodeným Chorvátom. Posledným Mohykánom tak ostal Pavlic, ktorého žarnovickí fanúšikovia mohli vidieť počas Zlatej prilby SNP 2016, kedy patril medzi žhavých favoritov, no nakoniec sa musel uspokojiť s nepopulárnym štvrtým miestom.

V Žarnovici štartovalo doteraz 13 chorvátskych pretekárov: Renato Cvetko, Željko Feher, Jasmin Ilijaš, Dino Kovačič, Zlatko Krznarič, Renato Kušter, Karlo majnič, Nikola Martinec, Jurica Pavlic, Nikola Pigač, Zoran Strahija, Ivan Vargek a Krunoslav Zganec.

Zdroj: speedwayclub.sk/M.Búri