Pretekať začal v roku 1967. V bratislavskom Prievoze sa vtedy jazdilo a trénovalo sporadicky a po roku 1968 už vôbec nie. Jozef Tóth, známy ako „Efa“ pre svoju podobu s českým hercom Karlom Effom, sa napriek tomu stal po Ružičkovi ďalším Slovákom, ktorý sa dokázal presadiť v rámci Československa. Do pretekania priniesol nový bojovný štýl. Telom akrobaticky vyvažoval v zákrutách motocykel, aby čo najviac využil jeho výkon. Jeho jazda sa stretala s úškrnkami, ale keď zakrátko prišli s niečím podobným Američania, všetci boli nadšení.

 Už v roku 1970 reprezentoval proti mladým Angličanom v Březolupoch, v Žarnovici, a dvakrát štartoval v Rakúsku. Počas posledného augustového víkendu v roku 1971 sa v Žarnovici dvakrát bodovo vyrovnal Janovi Vernerovi, aby skončil dvakrát štvrtý v predkvalifikácii majstrovstiev Československa a na Zlatej prilbe SNP. O rok neskôr zachraňoval československé farby v tradičnom žarnovickom podujatí proti štvorici pretekárov NDR. Po dvadsiatich jazdách bol od neho lepší len neskorší víťaz Dieter Tetzlaff a po finálovom súboji sa pred neho dostal ešte Clemens Bever. Do majstrovstiev Československa sa prebojoval v roku 1973. Ako náhradník dostal príležitosť štartovať už v prvých dvoch kolách v Slanom a v Čakoviciach a ohúril českú verejnosť ôsmym a piatym miestom. V roku 1973 ako prvý Slovák zasiahol do majstrovstiev sveta. Vo vtedajšom juhoslovanskom, dnes chorvátskom Prelogu obsadil 6. miesto a zopakoval si majstrovské preteky aj v prvom kole v západonemeckého Krumbachu. Štart vo finálovej sérii majstrovstiev Československa si zopakoval v roku 1976, kedy už druhý rok jazdil za Tatru Kopřivnice v extralige, V roku 1977 dopomohol Zohoru k prvenstvu v II. lige a takmer aj k postupu do I. ligy.  

Osobitnou kapitolou sú jeho štarty v Majstrovstvách Slovenska a súboje s presilou žarnovických pretekárov z generácie Ivana Dedinu s Ľudovítom Bartfayom a Jána Daniela s Jánom Danihelom. Vybojoval dva majstrovské tituly v rokoch 1971 a 1972, dvakrát skončil druhý a raz tretí. Z 25 majstrovských pretekov si odniesol 11 krát zlatý, po štyrikrát strieborný a zelený veniec. Štatistika mohla byť oveľa bohatšia, keby konanie slovenských šampionátov nebolo prerušené.  

Po roku 1978 nahradili pretekársky motocykel u Jozef Tótha lyže, tenisová raketa a bicykel. V roku 1989 sa stal iniciátorom cyklomaratónu z Bratislavy do Jasnej v dĺžke 312 km. Vďaka športu sa cítil zdravý ako ryba a aj tak mu ako 59 ročnému diagnostikovali zhubný nádor na pankrease. Podstúpil osem a pol hodinovú operáciu, ale následnú onkologickú liečbu nahradil bylinkami. Odvtedy uplynulo už viac ako desať rokov a Jozef žije a ďalej športuje. Dalo by sa dokonca povedať, že je príkladom tvrdenia, že muži nestarnú.

Zdroj: speedwayclub.sk/J. Treščák