Zdeno Vaculík sa narodil 10. augusta 1955 v Dobrej Vode v okrese Trnava. Motocyklovému športu sa začal venovať ako učeň v Speedway Clube Bratislava v roku 1972. V samotnej Žarnovici i na Slovensku boli určite plochodrážnici s väčším talentom. Zdeno hneď na začiatku zaujal svojím výnimočným prístupom k obľúbenému športu. Hoci bol v klube voľný deň, nepretekalo sa, netrénovalo, nebrigádovalo, nepripravovala sa technika, sadol na vlak, vystúpil v Zohore, prešiel sa po pretekárskej dráhe a vrátil sa späť. Upútal svojím takmer profesionálnym prístupom k pretekaniu. Dodržiaval životosprávu, dbal na fyzickú kondíciu, pričom neváhal trénovať spolu s futbalistami, neobyčajne svedomitý bol pri údržbe motocykla a výstroja. Jeho charakteristickou črtou bolo tiež, že bol kritický k dianiu okolo plochej dráhy, a nikdy nebol spokojný s tým čo sám dosiahol. Funkcionári s ním neradi sadali za rokovací stôl, ale spolu s fanúšikmi ho nemohli neobdivovať, keď vyrážal prvý od štartu, štýlovou jazdou prechádzal zákrutami, a keď bolo treba zdravo bojoval a riskoval.    

S rovesníkom Štefanom Eliášom upozornili na seba medzi juniormi v roku 1974, a tak sa na základnú vojenskú službu dostali do Pardubíc. V druhom ročníku juniorského šampionátu ČSSR v roku 1975 sa Eliáš stal majstrom a Vaculík vicemajstrom. V Pardubiciach sa im naskytla tiež príležitosť štartovať v extralige a nastúpili dokonca za výber Ústredného automotoklubu k prestížnemu stretnutiu s Rudou hvězdou Praha. Vaculík prekvapil siedmym miestom na Zlatej prilbe SNP, v roku 1976 ako náhradník absolvoval prvú jazdu  vo finálových pretekoch majstrovstiev ČSSR jednotlivcov a skončil piaty na Zlatej stuhe v Pardubiciach. Roky na vojenčine však neboli vôbec rozprávkové, ako by sa to na prvý pohľad mohlo zdať. V príprave na obranu vlasti nemali Vaculík s Eliášom žiadne privilégiá, museli ju absolvovať so všetkým, čo k tomu patrilo. Neraz sa stalo, že Zdeno v službe na stráži počul hluk motorov z neďalekého Svítkova a nechcite vedieť, aké myšlienku mu vtedy prelietali mysľou.

 Rok 1977 strávil Zdeno Vaculík v Zohore a do samého konca bojoval s Jánom Danielom o titul majstra Slovenska. Šancu stratil až v 15. jazde posledných pretekov, keď sa prevrátil na štarte. Zdenov klub vyhral II. ligu, po dvoch kolách viedol aj tabuľku kvalifikácie o I. ligu potom však bez Vaculíka spadol na tretiu priečku a nepostúpil. Zdeno štartoval už vtedy za Žarnovicu v dvoch priateľských stretnutiach proti poľskému Lublinu, aby sa potom stal obyvateľom Žarnovice, zamestnancom národného podniku Preglejka a od roku 1978 kmeňovým pretekárom AMK Zväzarmu Preglejka Žarnovica. Zostal ním s jednoročnou prestávkou, kedy pracoval v zahraničí, až do roku 1989.

 Mohlo by sa napísať, že ďalej to už všetci poznáme, čo si však môžu povedať len starší z nás, pretože odvtedy ubehli desaťročia. Prechádzka ďalšími rokmi Zdenovej kariéry by si vďaka jeho úspechom vyžiadala veľa stránok papiera a kilobajtov elektronickej pamäte. Možno niekedy vyjde kniha o Zdenovi Vaculíkovi, jeho synovi Martinovi a možno aj o vnukovi Dávidovi Pacalajovi.

 Dnes si už len zhrňme kariéru jubilanta Zdena Vaculíka:

štartoval v rokoch 1972 až 1989, absolvoval viac ako 300 podujatí v Anglicku, Holandsku, Maďarsku, NDR, NSR, Poľsku, Rumunsku, Taliansku, ZSSR (Ukrajine) a v Československu

kluby 1972-1974 Bratislava, 1975-1976 Pardubice, 1977 Zohor, 1978-1989 Žarnovica

najväčšie úspechy

postup do I.kola MS jednotlivcov 1981 (zo Žarnovice do Bopfingenu v NSR)

postup do semifinále ME na trávnatej dráhe 1984 (z Lyddenu v Anglicku do Stadskanaalu v Holandsku)

2.miesto na majstrovstvách ČSSR juniorov 1975

víťazstvo v II. lige 1977 s družstvom Zohora

víťazstvá v I. lige 1981, 1982 a 1983 s družstvom Žarnovice

postup do extraligy ČSSR 1985 s družstvom Žarnovice

majster Slovenska 1978, 1979, 1983, 1988

10.miesto v majstrovstvách ČSSR 1984

víťazstvá na Memoriáli L.Eliáša v Zohore 1980, 1981, 1984

víťazstvá na pretekoch v Braile, Arade, Sibiu v Rumunsku 1978

víťazstvo na pretekoch v Nyiregyháze v Maďarsku 1981

víťazstvo na Memoriáli J.Trojáka v Březolupoch 1983

2., 3. a 4.miesto na Zlatej prilbe SNP v Žarnovici 1980, 1989, 1982

Text: Ing.Jozef Traščák

Zdeno Vaculík, ako junior v roku 1975 (foto archív Z. Vaculíka)

Na pražskej Markéte 10. mája 1984 bol Zdeno Vaculík druhý najlepší v Československu za víťazným Antonínom Kasperom, ale pred Petrom Ondrašíkom a celou domácou plochodrážnou špičkou.   (foto archív Zdena Vaculíka)

Rovnako skvelá, ako celá kariéra, bola aj rozlúčka Zdena Vaculíka na Zlatej prilbe SNP 1989
1. Antonín Kasper, 2. Lubomír Jedek, 3. Zdeno Vaculík, 4. Robert Nagy (Maďarsko), 5. Pavel Karnas,
6. Gašpar Forgáč (foto archív Z. Vaculíka)