Ján Daniel 65-ročný

Ďalšou významnou postavou v histórii žarnovickej plochej dráhy, ktorá sa dožíva okrúhleho životného jubilea, nie je nikto iný, ako Ján Daniel. Bývalý pretekár a potom tréner, čo sa okolo plochej dráhy pohybuje už piate desaťročie, bude mať 19. júla 65 rokov.
Obsiahle rozhovory s Jánom Danielom boli uverejnené koncom minulého roka na internetovej stránke www.speedwaya-z.cz, pred rokom aj na stránke Speedway Clubu a v programe pretekov Jadranskej ligy a majstrovstiev Slovenska.
S plochou dráhou začínal náš jubilant ako 21 ročný potom, ako podľa vtedajších predpisov získal vodičské oprávnenie a absolvoval dvojročnú základnú vojenskú službu. Jeho prvá jazda nebola nijako slávna. Snažil sa poslúchnuť rady Ivana Dedinu, na rovinke silný stroj rozbehol, v nájazde do zákruty to „podržal“ ..... a skončil v mantineli. Neubehli však ani štyri mesiace a z pretekov majstrovstiev Slovenska, z druhých pretekov v kariére, si odvážal strieborný veniec. Údelu začiatočníka sa však predsa nevyhol. V prvých jarných pretekoch ďalšej sezóny štyrikrát spadol, z toho dvakrát v jednej jazde.
Ján Daniel absolvoval poľnohospodárske učilište a začal pracovať ako traktorista v JRD vo Voznici. Kúzlu plochej dráhy prepadol nadobro, hoci pre svoj šport musel zabudnúť na svoju prvú známosť. Usilovne trénoval, pripravoval sa a jazdil preteky, prvý sa púšťal do všetkých prác na štadióne. S motoristickou sezónou vrcholila počas žatevných prác aj „sezóna“ v zamestnaní. Často sa stávalo, že po nociach oral nekonečné strniská, aby mohol trénovať a štartovať na pretekoch. Ako chlapec vyrastajúci na dedine (Úhorná v Slovenskom Rudohorí) a vodič traktora v tej dobe bez posilňovačov, nemal problémy s fyzickou kondíciou. Nechýbala mu odvaha aby plnil rady Vladimíra Ceglédyho „ak chceš zahnúť do zákruty, alebo vyhnúť sa nárazu do mantinelu, musíš pridať plyn“.
V roku 1972 po smolnom začiatku skončil trikrát druhý, dvakrát tretí, a keď 5. novembra vyhral svoje prvé majstrovské podujatie, stal sa slovenským vicemajstrom. Zaskvel sa aj v ligovej súťaži. V Českých Budějoviciach na veľkej dráhe s priliehavým názvom Dlouhá louka trikrát získal 10 bodov z 12 možných v dvoch kolách základnej skupiny prvej ligy a v jednom kole finále I. ligy. Vo finálovom kole v Žarnovici pridal 9 bodov. Mohol sa vtedy popýšiť okrem iných skalpami Antonína Švába, Stanislava Kubíčka z Českých Budějovíc, či Jana Hádeka, Václava Hejla, Jaroslava Lucáka z Plzne. Do tretice skvele debutoval na Zlatej prilbe SNP. Obsadil 5. miesto, vybojoval 10 bodov, rovnako ako pretekár pred ním, do finále však vtedy postupovali len štyria pretekári.
V marci 1973 absolvoval 6 pretekov o postup na majstrovstvá sveta. V silnej konkurencii mali jeho výkony stúpajúcu tendenciu, až sa mu splnil vytúžený cieľ. Svetového šampionátu sa však nakoniec nezúčastnil. Týždeň predtým sa po súboji s bratislavským Jozefom Tóthom v ouvertúre slovenského šampionátu zranil. Len čo sa uzdravil, postaral sa veľkou mierou o prvé víťazstvo Žarnovice v ligovom štvorstretnutí. Naše družstvo dosiahlo 34 bodov, rovnako ako Tatra Kopřivnice. Daniel sám mal na konte 11 bodov, po dodatkovej jazde s výsledkom Daniel, Jindřich Dominik, Ceglédy, Duda, ostal zlatý veniec doma. V tréningu pred Zlatou prilbou SNP ho trafil kameň do oka. Nakoniec predsa len štartoval, skončil siedmy opäť ako najlepší domáci zástupca. 2. septembra ožil naposledy plochou dráhou pražský Strahov. Konalo sa na ňom otvorenie III. Letnej spartakiády spriatelených armád a účastníkom medzinárodnej plochej dráhy bol aj náš Ján Daniel. Môže sa pochváliť, že mu naraz tlieskalo 200 000 divákov, najmä za súboj s víťazom Zlatej prilby SNP Georgijom Ivanovom.
V roku 1974 sa generálkoval škvárový povrch v Žarnovici. Majstrovstvá Slovenska neboli dokončené, v I. lige na cudzích dráhach dosiahlo naše družstvo o tri body viac ako Březolupy, ale pre postup do kvalifikácie o extraligu získali Moravania jeden tabuľkový bod navyše. Postup nám vyšiel v roku 1975 a Ján Daniel získal po prvýkrát plný počet 12 bodov. Na pozícii lídra ho vystriedal Ján Danihel, s ktorým si ho plietli nielen nezainteresovaní. A to boli časy, keď spoločne pretekali Ivan Danihel, Ján Danihel (brat) a Ján Daniel. Zo scény plochej dráhy odišiel v tom roku Speedway Club Bratislava, iniciátor pokračovania tradície slovenských majstrovstiev, a tak sa šampionát v roku 1975 nekonal.
Prišli najúrodnejšie sezóny 1976 a 1977. V prvej z nich Žarnovica už pod patronátom Preglejky vyhrala prvú ligu. Daniel štyrikrát po sebe bodoval naplno (po 12 bodov). V siedmich stretnutiach, v 28 jazdách stratil len 5 bodov a dosiahol priemer 2,82 bodu/jazda. Zlatá prilba SNP znamenala postup do finále s bratmi Vernerovcami a s Voborníkom. Finále pre pád Daniel síce nedokončil, ale zanechal za sebou okrem slabšej zahraničnej konkurencie aj Minaříka, Holuba, Tótha, Dudu. Majstrovstvá Slovenska sa nekonali ani v roku 1976, slovenská komisia plochej dráhy však vyhlásila za majstra Jána Daniela. V priebehu roka stihli naši pretekári aj nakrúcanie televízneho filmu „Rok má 6 dní“ v Zohore. Ján Daniel sa zahral na kaskadéra, keď zastupoval hlavného hrdinu v jazde a pri páde na plochej dráhe.
V roku 1977 absolvoval Daniel rekordných 30 pretekov. Titul majstra Slovenska si vybojoval na dráhe, keď vzácne vyrovnané čelo celkového poradia vyzeralo nasledovne: Ján Daniel 42 bodov, Zdeno Vaculík 40, Ján Danihel 39, Štefan Eliáš 38. Daniel obsadil dvakrát prvé, dvakrát tretie miesto, do konečného výsledku sa počítali tri najlepšie umiestnenia. V I. lige sme dosiahli „len“ postup do kvalifikácie o extraligu. Daniel stratil tentokrát 9 bodov, pri priemere 2,68 bodu/jazda. V marci vyhral dodatkovú jazdu v Kopřivnici a jazdu o Pohár Preglejky v Žarnovici. Po jej skončení prišiel za ním Jan Jaša z Kopřivnice, v civile učiteľ telocviku. Pýtal sa ho krútiac hlavou, ako dokázal ísť v takom tempe na ťažkej hlbokej dráhe šesť kôl. Náš pretekár mu odpovedal: „Príď robiť k nám na kolchoz do Voznice a budeš mať aj ty sily na rozdávanie.“ Lepší výsledok na Zlatej prilbe SNP sa v roku 1977 nekonal, pretože Daniel spadol v sobotu v Zohore a po piatich rokoch chýbal na štarte nášho podujatia.
Rok 1978 znamenal zlom v kariére Jána Daniela. Po dvoch ligových stretnutiach si v tréningu poranil chrbticu. Pol roka nejazdil, aby sa nato zranil opäť. Akousi labuťou piesňou bolo predsa len jeho vystúpenie v majstrovstvách sveta 1979. Predkolo v Žarnovici ovládli Čechoslováci. Obsadili prvých šesť miest vrátane Daniela. V I. kole v Slanom v konkurencii silnejšej o 100% už o nič nešlo, škoda však tej nuly na bodovom konte. Ján Daniel sa na dráhe ako pretekár objavoval už len sporadicky, naposledy 3. októbra 1982 v kvalifikácii o extraligu proti Slanému. Počet jeho štartov sa zastavil na čísle 147 a boli to štarty na Slovensku, v Čechách, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Začal sa venovať trénerskej činnosti a dodnes je hrdý na postup Žarnovice do československej extraligy 1985. Po roku 1989 bol nielen trénerom ale aj manažérom Jána Halabrína. So začiatkom druhého tisícročia prišli do módy preteky veteránov. Ján Daniel sa nenechal dlho prehovárať. V roku 2000 vyhral v Žarnovici absolútnu klasifikáciu, v roku 2004 kategóriu 2 – ventilov. Od roku 2011 je Ján Daniel trénerom Speedway Clubu Žarnovica.
Autor: Jozef Treščák