Výkonmi sa prebojoval do európskej a svetovej konkurencie. Jazdil perfektne, štýlovo, čisto. Jeho súboje s konkurenciou boli vždy ťahákom pre fanúšikov jazdy na terénnych strojoch. Taký bol a je dnes už  70-ročný slovenský, legendárny pretekár motokrosu Karol  LACKO.

Za pretekára obvykle hovorí počet víťazstiev, druhých a tretích miest, množstvo zlatých vavrínových vencov a pohárov. I keď sa stane, že niekedy sa bojové šťastie obráti chrbtom a jazdec potom zistí, že množstvo úspechov v kariére sa stáva hlavným merítkom činnosti, ktorá je jeho najobľúbenejšou. To je ale šport. V našom prípade motoristický, ktorý je o to ťažší, že nerozhoduje len pretekár, ale jeho stroj, ktorý má tiež svoje vrtochy. Dôvod k okrúhlej životnej oslave a aspoň krátkej spomienke je práve teraz veľmi aktuálny.

Karol sa pred 57 rokmi začal venovať motoristickému športu, konkrétne disciplíne motokros.

Karol LACKO – meno, ktoré v motokrosovom svete má zvuk. Jeho synonymom vždy dôkladnej prípravy bola štúdia tratí i súperov. Tento známy pretekár sa zapísal do množstva výsledkových listín terénnych pretekov motocyklov. Nie je cieľom v tomto článku dokazovať Karolove zásluhy. Bolo by to zbytočné, veď 18- ročná aktívna pretekárska činnosť hovorí jasnou rečou sama za seba. Ale muž, ktorý prežil veľa športových úspechov, má i bohaté spomienky a aj preto sme využili možnosť poobhliadnuť sa späť do histórie.

Karol sa už ako 14- ročný intenzívne zaujímal o motory dvojkolesových „tátošov“ obutých do drapákov s upravenými blatníkmi, špeciálnymi riadidlami a rýchlopalnom pre jazdu v teréne.                                                                                                             

V roku 1963 si z našetrených úspor kúpil prvý amatérsky vyrobený motocykel a o rok neskôr už dostal podstatne kvalitnejší zn. Jawa 400 ccm (motokrosový špeciál z dielne Oldřicha Hameršmída z pražskej fabriky Jawa). V jeho mimoriadnej aktívnej kariére bohatej na úspechy je nezabudnuteľný 9. máj 1966, keď si ako 17-ročný vychutnal premiérovú atmosféru veľkého motokrosového podujatia na trati „na doline na Cerovom“ v rodných Šenkviciach, v sedle motocykla JAWA 400 ccm, ďalšie následné preteky ho ešte viac motivovali. Karol mal vždy okolo seba ochotných výborných mechanikov, priateľov či remeselníkov v podobe brata Vincenta, Jozefa Maneka, Jozefa Horáčka „st.“, bratov Zmajkovičových, Ladislava Štrofeka a ďalších, ktorí mu pomáhali opravovať a zháňať náhradné diely, aby bol motocykel vždy kvalitne pripravený.

Prvý najjagavejší zlatý veniec Karolovi zavesili na krk na podujatí v r. 1968 v Smoleniciach, keď na trati - lokalite „na Molpíry“, kde triumfoval systémom štart - cieľ. v danej prebiehajúcej sezóne svojou technickou jazdou pútal trvale zraky motokrosových odborníkov nielen na Slovensku. Motokrosový „mág“ v Nitrianskej Mototechne – Ladislav Kamenský mu pridelil fabrický motocykel „Čízu“ 175 ccm „Scot“ so 4- stupňovou prevodovkou. Ako 19-ročného ho federálna „motokrosová  generalita“ pozvala na celoštátne 7-dňové sústredenie do Vimperka, kde s vtedajším jeho mechanikom Jurajom Hrachovským s motocyklom netradične vo vlaku dorazili počas náročnej prebdenej noci do „Vimperskej rokle“, ktorá bola dejiskom previerky najlepších česko-slovenských nádejí.

Slovák  v DUKLE  PRAHA !!

Rok 1969  bol v jeho kariére ďalším významným, kedy sa stal klubovým pretekárom známej Mototechny Nitra. Farby nového klubu okamžite zviditeľnil, keď 1. mája ( pred 50-timi rokmi !!) na myjavskom Kamennom kopci zažiaril na stupni víťazov, ako čerstvý reprezentant spod nitrianskeho Zobora po boku československého reprezentanta Ivana Poláša z Bratislavy a Tomáša Vereša z Nitry.

Výrazné výsledky v Dukle Nitra ho vyniesli do Strediska vrcholového športu ČSSR v pražskej Dukle! Tento armádny klub združoval vtedajšiu špičku česko-slovenského motokrosu a stať sa jej členom bolo aj vecou úžasnej prestíže. Tejto pocty sa v histórii dostalo iba trojici slovenských jazdcov, ako boli Ervín Krajčovič, Karol LACKO, a neskôr Marián Duchoň. Veď podmienky, tréningový proces a kvalitné motocykle mali vždy veľký vplyv na jeho ďalší motokrosový rast. Po skončení vojenčiny v Prahe si odnáša nezabudnuteľné spomienky, keď ešte vo februári a marci 1970 absolvoval mimoriadne náročný seriál televíznych motokrosov.                                                                                                                                                                                          

Výrazné  úspechy doma aj  za hranicami ....

Od roku 1972 ako zamestnanec nitrianskej Mototechny okrem štátnej reprezentácie plnil i celospoločenské pracovné povinnosti, obliekal jej tmavo modrý dres, ktorý na podujatiach zdobila trikolóra so štátnym znakom a levom na prsiach. Od tejto doby sa stáva na Slovensku počas 6-tich sezón bez prerušenia neprekonateľným (1972-1977), keď získaval majstrovské tituly ako na bežiacom páse. Vicemajstrom SR bol v rokoch 1978 a 1980. Karol bol doslova železným mužom, keď dokázal prekonať akúkoľvek únavu a vždy prekypoval dostatkom síl na to, aby bol na trati najlepším. Ako reprezentant bývalej ČSSR konkuroval trikrát v štartovom poli svetovej motokrosovej špičke. Účastník majstrovstiev sveta 1974 a 1975 v Holiciach 250 ccm a v r. 1974 v Stříbre v triede 125 ccm neskamal.

Brilantný výkon a úspech slávil v r. 1973 v slovinskom Maribore, kde mu patrila tretia medailová pozícia.

Neskôr z Veľkej ceny Budapešti v r. 1974 si odniesol palmu víťazstva, keď na ťažkej trati dokázal ukázať chrbát popredným európskym šampiónom.

Víťazstvo v Dunajskom pohári v r. 1975, ako člen najlepšieho družstva bolo len umocnením tretieho majstrovského titulu v Slovenskom majstráku. Karol dnes s odstupom 39 rokov veľmi rád v rozhovoroch s priateľmi spomína na svoju nezabudnuteľnú úspešnú motokrosovú kariéru. S neúspechmi sa vedel vždy vyrovnať, dokázal ich športovo prijať. Veď tie postihnú a postihli každého, kto vykonáva akýkoľvek šport. Posledné dve sezóny na sklonku sa vrátil do klubu, z ktorého vyšiel (AMK Šenkvice) do veľkého motokrosového sveta. Neskôr pôsobil ako tréner motokrosovej mládeže, aby počas troch rokov svojimi skúsenosťami, cennými radami obohacoval mladých šenkvických motokrosárov 80-tych rokov. K životnému jubileu, so želaním, hlavne pevného zdravia sa pripája množstvo známych priateľov, fanúšikov ako aj sekretariát Slovenskej motocyklovej federácie.

Autor textu: Kamil  SOMOROVSKÝ

úžasná  spomienka na aktívnu 18- ročnú  pretekársku  kariéru  v domácej obývačke získané  ocenenia – poháre, diplomy, plakety  sú toho svedectvom...

Karol  s víťazným  vavrínovým vencom  v obklopení  verných priateľov a fanúšikov  po víťazných  pretekoch vo VIŠTUKU... v pozadí  spoznávame Ladislava Štrofeka,  Jozefa Maneka  a  ďalších...

nezabudnuteľný  moment  na trati   pripomínajúci  KAROLA  v  najväčšej  sláve a jazdeckej forme  v šenkvickom areály  počas pretekov M- ČSSR; v pozadí  historické  objekty býv. tehelne (sušiarne tehly) v Šenkviciach

Historický  DIPLOM - prvého MAJSTROVSKÉHO TITULU  Karola LACKA

Ako tréner  mnohým  šenkvickým  pretekárom  odovzdával  cenné  jazdecké skúsenosti ... zľava: Ľuboš Nemčovič,  Milan Ješka, osobnosť Karol LACKO, Miroslav Gogolák,  Jozef Hutera, Miloš  Peško

Spoločnosť  najlepších  československých  pretekárov  v motocrosse - reprezentantov ČSSR

zľava : Miroslav HALM,  Jaroslav FALTA,  Antonín BABOROVSKÝ  ( držiteľ  medaile ZA ROZVOJ A PODPORU MOTOKROSU  v Šenkviciach  a  na Slovensku 18.6.2010 !! a  Karol  LACKO ( to isté ocenenie obdŕžal i súčasný jubilant)  - všetci obliekali  dres chýrnej  DUKLY PRAHA !!

Karol   L A C K O: 70- ročný jubilant

CV Karola LACKU:

Narodený: 31.3.1949 ( 70- ročný),  Býva v rodinnom dome  v Nitre-Mlynárce
Stav: ženatý, manželka Valéria, synovia: Karol (45 r.), Maroš (41 r.)
Miery: 175 ccm, 95 kg,
Životné krédo: menej, ale kvalitne...
Osobné záľuby: Motocross, práca vo vinohrade, výroba vína..
Životná túžba: Zdravie a rodinná pohoda

Klubové pôsobiská :
AMK Šenkvice     - 1962 - 1968
Mototechna Nitra - 1968 - 1969
Dukla Nitra           - 1969 - 1970
Dukla  Praha        - 1970 - 1971
Mototechna  Nitra - 1971 - 1977
AMK Šenkvice      - 1978 - 1980  

Športová  kariéra :
Prvé motokrosové preteky - 9.5.1966 v Šenkviciach

Prvý majstrovský titul SR   - v r. 1972

Ďalších 5-titulov pridal  neprerušene v sezónach : 1973,1974, 1975, 1976, 1977

Vicemajster SR : - 1978,1979,1980,

Účastník 8.ročníkov televíznych motokrosov (na tratiach Dobřany, Dolní Bousov, Třemošnice, Sedlčany, Kralupy n/Vl., Poříčí n/Sázavou, Nová Paka),

Na M-ČSSR 4.miesto  v Rybníku n/Hronom a v Horšovskom Týne

V medzinárodných pretekoch :  3. miesto v Žiline - pohár Slov. televízie, v Horšovskom Týne a v  slovinskom Maribore

Víťaz  Veľkej ceny Budapešti :  v r. 1974

Účastník majstrovstiev sveta 3 krát  :- v Holiciach -1974 a 1977, v Stříbre   - 1974

Spracoval : Kamil  SOMOROVSKÝ