Tohtoročná slávna rely Dakar sa uskutočnila v Saudskej Arábii od 3. do 15 januára 2021. Pre Erika Vlčáka zo Zákamenného znamenala prvú účasť na tomto legendárnom motocyklovom podujatí a súčasne jeho obrovský úspech v podobe konečnej klasifikácie na 39.mieste a 8.mieste v kategórii "Original by Motul". Nie každému sa totiž podarí prejsť celú trasu, navyše v premiérovej účasti. Ako to na Dakare prebiehalo, Erik pre čitateľov Spoločníka porozprával hneď po príchode domov.

Bola tvoja príprava na Dakar za danej reality skutočne najkvalitnejšia
V rámci možností áno. Absolvoval som niekoľko rely pretekov v zahraničí. Z toho dve v Grécku, v Turecku a Rumunsku, k tomu 10-dňové sústredenie v Dubaji. V uvedených podujatiach som si vyskúšal moje fyzické a technické možnosti. 
Ktoré z podujatí bolo pre teba najváäším prínosom?
Určite Hard Enduro Red Bull Romanians (2.miesto). Na ďalších pretekoch v Grécku či Turecku som sa už trochu šetril. Obával som sa možného zranenia, ktoré by mi mohlo skomplikovať účasť na Dakare. 
Tohto roku si dosiahol jednoznačne najväčší úspech. Máš pocit, že zvládnutie Dakaru až do cieľa (7600km) ti výrazne pomohlo pri materiálnom zabezpečení?
Úprimne, čakal so, že to pomôže viac. Po Dakare som počul rôzne názory o pomoci, ale nevyhli sa zasa tomu, že stále ešte nemáme (jazdci) všetko kompletne zabezpečené. Pravdou je, že môj hlavný sponzor ERIGOM mi dal podstatne viac, čo mi veľmi pomohlo a za čo som veľmi vďačný. Niektoré prísľuby od iných partnerov však ešte nie sú do  body realizované. Chápem, že to na konci roka nie je jednoduché. Súčasná doba je nesmierne ťažká a zložitá. 
Pred štyrmi týždňami si odchádzal do Saudskej Arábie. V čom je dakarská rely iná oproti ostatným tvojim odjazdeným pretekom?
Je úplne iná. Vo všetkom. V dĺžke etáp, náročnosti na orientáciu v púštnej krajine, nasadení, ktoré musí pretekár vyvinúť. V neposlednmom rade i v nedostatku času na spánok. 
Z dnešného pohľadu, mohol si sa na zvláštnosti Dakaru vopred pripraviť?
Sotva. Preteky treba najskôr zažiť, samé sú najlepšou prípravou. Dakar si vyskúšate a určite sa na vlastných chybách poučíte.
Ktorým chybám sa treba najviac vyvarovať?
Musíte vedieť odhadnúť, koľko síl a akú mieru riskovania do pretekov vložiť. Púšť nemôžete v žiadnom prípade podceniť. To by sa mi negatívne vrátilo snáď dvojnásobne. 
Na Dakare takmer každý rok zomrie pretekár. Tento rok to bol francúzsky motocyklista Pierre Cherpin (52r.). Dalo sa nehode predísť?
Tragédiám predídete len ťažko. Dejú sa všade, nie len na pretekoch. Pierreho Cherpina pripravilo o život nešťastie po ťažkom páde. Ťažko sa mi o tom hovorí. 
Je pravdou, že navigácia v saudskoarabskej púšti patrila k najväčším problémom? Patrí Dakar starším, skúseným jazdcom?
Nielen. Úspešnosť závisí skôr od povahy jazdca.  Víťazný pretekár musí mať cit pre súťaž a jej zvláštne podmienky. Ani trošku nesmie zmätkovať. Argentínčan Kevin Benavides takým je. Má 32 rokov a stal sa víťazom. 
Koľko si v priemere za noc naspal?
Asi tak štyri až šesť hodín. Na to sa dá postupne zvyknúť. Horšie je, že vám stále niečo "vrčí" do spánku. To opravujú mechanici stroje ostatným pretekárom. Ráno ste zase na trati nevyspatý, ťažko sa potom sústreďuje. Pri rely sa každým dňom všetky tieto problémy sčítavajú. Rád by som si ich pred ďalšou účasťou v nasledujúcom ročníku viac precvičil. Musím sa tam však najskôr dostať a to znamená najmä postupné zháňanie financií od sponzorov (úsmev).
Vyjadruje konečné 39.miesto realitu, alebo si mohol dosiahnuť ešte viac?
Za daných okolností viac ani nie. Treba jazdiť celý rok a to sa mne nepodarilo a nie len doma ale skúsiť si častejšie jazdiť náročnejšie rely v zahraničí. V mojich podmienkach to ale nie je ľahko zrealizovateľné. Výsledok preto zodpovedá vynaloženej námahe. Príliš veľa prekážok sa mi stavalo do cesty, nielen počas prípravy, ale nevyhli sa mi ani na Dakare. Etapy, ktoré som šťastlivo dojazdil naznačili, že dokážem rovnocenne jazdiť aj s tými najlepšími svetovými jazdcami. 
Aké si mal ohlasy na etapové triumfy a potom ako sa cíti nováčik po zvládnutom Dakare?
Blahoželali mi súperi i kamaráti. Prišiel za mnou i víťaz mojej kategórie " Original by Motul" Lotyš Arunas Gelaznikas, českí jazdci Dávid Pabiška a Rudolf Lhotský, samozrejme Štefan Svitko a jeho 4-členný sprievodný team a veľa ďalších. Dostal som nesmierne veľa sms-siek, ako vždy prvá prišla od priateľky Andrejky. Ba aj od Vás vo Vašom podaní Trnavy som dostal správu a pozorne čítal, tiež veľmi potešila. 
Ktorú časť Dakarskej súťaže by si najradšej vymazal?
Určite 1. a 4,etapu, v ktorých som mal pády. Po nich mi v okamihu mysľou prebehlo, že som predčasne skončil. Hlavou mi vírili myšlienky, že sa nešťastie na mňa zosypalo hneď na začiatku súťaže. Nielen ja som však mal problémy. Tie neobišli takmer nikoho, ani Štefana v 9.etape. Našťastie pády som prekonal bez zranenia a pokračoval som ďalej. To bol pre mňa jednoznačne zlomový moment v súťaži. 
Ako často si musel počas etapy zoskakovať z motorky?
Pre to, aby som išiel na malú či veľkú potrebu ani raz! Tieto veci zvládam a dokážem ich potlačiť, aj keď veľa počas jazdy pijem. Štyri či päť litrov tekutín nie je pre mňa žiadny problém, všetko vypotím.
Je pitný režim na Dakare náročnejší ako na iných súťažiach?
Podľa mňa áno, V Saudskej Arábii panovala veľká horúčava okolo 45°C. Na členitých horských zvlášť rumunských a gréckych tratiach teploty nestúpali tak vysoko. Niekde síce aj áno. V noci klesli k nule a cez deň sa vyšplhali až ku 40-tke, 
Zrejme to nebola tvoja posledná účasť na Dakarskej súťaži?
Verím, že nie, Ale o tom je ešte predčasné hovoriť. Každý rok je to viac menej to isté. Kalvária je najviac so zháňaním finančných prostriedkov a celý ten kolotoč okolo toho. Ak budem zdravý a budem mať za čo ísť,tak by som sa rád vrátil a urobil ešte lepší výsledok, ako v tomto mojom premiérovom Dakare. 
Saudsko-arabské kráľovstvo je špecifická krajina. Zažil si počas pobytu nejakú osobitnú skúsenosť?
V tomto ohľade len samé pozitíva. Ľudia - domorodci, boli k nám veľmi slušní, úctiví. Organizácia pretekov bola štandartná. Okrem bivaku s motocyklom som býval v parádnom hoteli.
Pretekaniu sa venuješ od r.2015. Dosiahol si už viacero úspechov na diaľkových rely. Spomínaš si na inú sezónu, ktorá bola niečim výnimočná?
Každá sezóna je niečím výnimočná. Je to šport, ktorý prináša veľkú dávku adrenalínu a energie. Nemôžem povedať, že by som sa nejaký ročník nudil. Avšak za výnimočný krok považujem chvíľu, keď som si kúpil terénny špeciál Husqvarna 450ccm. Výnimočnosťou tohto motocykla bolo, ako som si ho postupne zdokonaľoval. Široko-ďaleko som možno jediný súkromný pretekár, ktorý takúto extra špeciál vlastní. Zatiaľ je iba v Zákamennom a Žaškove.
Cítil si, že v druhej polovici pretekov si jazdil opatrnejšie? Prepadol ťa v určitých momentoch strach?
Zrejme som išiel pomalšie a s väčším rešpektom. Ale strach som mal vždy. Myslím, že každý jazdec sa v určitom zmysle bojí. AK idete na motorke rýchlosťou 170km/h., tak stačí malá nerovnosť a nekontrolovateľne padáte na zem. Teraz si oddýchnem a potom pouvažujem, čo a ako ďalej. Motorky nám rád, ale rodinu mám najradšej. 
Má Erik Vlčák nejaký vzor?
Áno. Mojim veľkým vzorom bol, resp. stále je Austrálčan Toby Price 2-násobný víťaz Dakaru. 
Si v najlepších rokoch kariéry (27 rokov). Aké máš v tomto roku a do budúcnosti túžby a osobné plány?
Pevne verím, že mám pred sebou ešte niekoľko sezón jazdeckej kariéry. V akruálnej sezóne 2021 plánujem koncom februára jazdiť v Španielsku extrémne enduro a v II. polroku diaľkové rely v Rusku, Turecku a Rumunsku. Do ďalšej budúcnosti je mojim cieľom dosiahnuť čo najlepší výsledok v 44.ročníku na Dakare a byť jedným z popredných jazdcov na diaľkových rely seriálu majstrovstiev sveta. 
Viacerí motocykloví pretekári postupne prechádzajú do kategórie automobilov. Teba to v budúcnosti neláka?
Motocykel stojí len zlomok nákladov, a nie je to len o tom. Musíte zháňať náhradné diely, mať to otestované a veľa ďalších vecí. Auto je v porovnaní s motorkou o 3 úrovne náročnejšie. Zatiaľ to vidím len na obľúbenú motorku.  Mojim vytúžením snom je absolvovať Dakar na kamióne, ale to je veľmi ďaleká budúcnosť (úsmev). Veď teraz mám za sebou ešte len úspešnú premiéru. 

Najbližší Erikovi verní fanúšikovia, rodinní príslušníci a priatelia aj s hudobným doprovodom, spontánne privítali Erika hneď po príchode na Slovensko 17. januára 2021 o tretej hodine ráno na domácom dvore v Zákamennom.

Úspešny pilot ERIK VLČÁK tesne po príchode zo Saudskej Arábie. Ako prvá ho privítala vo vestibule letiska M. R . Štefánika v Bratislave priateľka Andrejka, ktorá ho potom priviezla domov do Zákamenného na Orave.