Frankie (narodený 11. 4. 1936) počas svojej kariéry zaznamenal výrazné úspechy aj na slovenských okruhoch a hoci sa narodil v Brne, ako sám vždy vravel“v rodine kapitalistu“, v programoch a výsledkoch bolo pri jeho mene uvádzané mesto Bratislava. Vtedy sme boli všetci „Čechoslováci“ a bralo sa do úvahy trvalé bydlisko.

To, že sa po veľkých problémoch dostal na učňovku a vyučil sa za leteckého mechanika je spojené s „triednym pôvodom“. S pretekmi začal už v roku 1950 na požičanej ČZ 125, o rok nato už jazdil s vlastnou ČZ 150. Prvé úspechy a víťazstvá prišli v roku 1956, kedy kúpil motocykel Jawa 350 od Juraja Ejema. Ako sám vravel, s tou sa dalo slušne pretekať a vyhrávať.

V roku 1959 sa oženil a odsťahoval do Bratislavy, kde žil až do roku 1965. Preto aj v programoch figuroval pod slovenskou klubovou príslušnosťou. Neskôr mal jeden z prvých strojov Jawa OHC, éra ďalších víťazstiev prišla s továrenskou Jawou po Janoušovi, ktorú na pretekoch v Trenčíne po páde rozbil a predal. Jeho posledným motocyklom v prvej etape pretekov bola 6-rýchlostná Bol d´Or od Fera Srnu. V tomto období vyhral štyrikrát Popradskú valašku, a úspešne pretekal v Nitre, Bánovciach, Trenčíne, Pezinku, Spišskej Novej Vsi, Žiline… a získal titul Majstra Československa v roku 1962 v triede 350 ccm.

V roku 1965 emigroval do Kanady, kde pokračoval v pretekaní, a to nie hocijako! Počas rokov pobytu za oceánom bojoval úspešne v motokrose, neskôr ale ostal verný okruhom a spočítať prvenstvá a úspechy v severoamerických superbikoch a endurance by bolo asi na samostatnú knihu. Štartoval kde sa dalo, na všetkých slávnych tratiach, jeho meno sa stalo doslova pojem, svedčí o tom 20 titulov v Kanade a 12 titulov v USA, jazdil klasické preteky, ale aj vytrvalostné, vyhral aj slávnu Daytonu, proste preteky boli jeho životnou náplňou.

Po revolúcii sa vrátil naspäť a vlastne pretekal a víťazil až do súčasnosti. V posledných rokoch sme ho videli pri pretekoch oldtimerov na Triumphe a bol zrejme jediným stále aktívnym pretekárom, ktorý v sedle motocykla zažil plnú slávu v „zlatej ére“ 50-60 rokov a zažíval ju dodnes. Od roku 1950 absolvoval okolo 2000 (!) štartov z toho dosiahol asi 1300 víťazstiev. Napríklad v roku 1976 mal rekordných 82 štartov v sezóne. Nepoznám nikoho, komu by sa niečo podobné podarilo.

Nie je u nás veľa pretekárov, ktorí stáli na štarte po boku Hailwooda, Robertsa, Baldwina, Bakera, Romera… Frankie si najviac cenil trofeje z roku 1976, keď sa stal Severoamerickým šampiónom a USA endurance šampiónom, v roku 1978 bol v USA vyhlásený ako jazdec roka superbike.

Vždy som mal nesmierne dobrý pocit, keď sme sa spolu stretli, toľko elánu v jednom človeku treba hľadať, a vôľa vyhrávať sa mu nestratila do konca, keď aj v súčasnosti plánoval budúcu pretekársku sezónu. Nemal príliš v obľube preteky na pravidelnosť, proste srdce bojovníka ho lákalo byť v cieli prvý, netaktizovať ale bojovať o každé miesto a sekundu.

Česť jeho pamiatke!

Autor: Rudo Mladý
Zdorj: www.moto-cup.sk