Vždy, keď sa blížili jednotlivé pretekárske podujatia, sledoval som organizátormi zverejnené štartové listiny a obzvlášť som sa tešil na triedu 125 SP, ktorá bola vždy mojou obľúbenou. Prvá rýchla kontrola sledovala známe mená, ktoré nám v posledných rokoch predvádzali nezabudnuteľné zážitky. Slováci Werner, Hruboš, Česi Vecko, Zima, Fikker a Prouza… Práve oni robili preteky jedinečnými aj na Slovensku, teda v Kopčanoch, Piešťanoch a keď sme tento rok organizovali preteky na letisku v Trenčíne, bol som šťastný, keď mi presne tieto mená nabehli v registračnom paneli… Žiaľ, táto zostava sa už na štarte pretekov v tomto zložení nestretne…

Nikto nemohol tušiť, že pohár za tretie miesto po sobotných pretekoch v Trenčíne pred dvomi týždňami bude pre Martina Prouzu posledným… Veľký bojovník jazdiaci so štartovým číslom 46, ktorého dizajn dával jasne najavo, kto je jeho vzorom, dnes obetoval svojim milovaným pretekom to najcennejšie… Presne v tej istej zákrute, kde pred tromi rokmi prišiel o život nezabudnuteľný Olin Hanák…

Martin bol veľkou nádejou pre budúcnosť tohto športu, napriek svojej mladosti mal na svojom konte mnoho vynikajúcich výsledkov a za sebou množstvo úspešných súbojov. Hlavou mi teraz chodí mnoho spomienok na jeho preteky, objavujú sa stále nové… Je na čo spomínať, lebo spomienok na jeho jazdu, krásnych spomienok, je veľa… Nedá sa zabudnúť, Martin bude chýbať, ale zostáva všetko to krásne, čo jeho život v 25 rokoch urobilo naplneným a to je to najdôležitejšie. Teraz je to ťažké prijať, viem, ale napriek svojej mladosti prežil krásny a naplnený život. To si nemôže povedať každý…

Áno, bolí to, a veľmi… Myslím na Martinových rodičov, s otcom sme neraz prehodili niekoľko slov a spolu držali palce… Myslím na Martinovu priateľku Sáru… Prosím, držte sa! Mali ste to privilégium žiť s jedinečným človekom! A to Vám nikto nikdy nevezme!

Martin, dovidenia v lepšom svete!

Rišo Karnok
Foto: Karel Šoukal