„Ak si raz človek niečo naozaj obľúbi, iba ťažko sa s tým dokáže rozlúčiť." Tieto slová neraz počúvame z úst bývalých aktívnych funkcionárov a športovcov, počas stretnutí na obľúbených podujatiach. Ale aj od tých, ktorí sa napriek pracovným povinnostiam, veku trvale venujú obľúbenej záľube – motorizmu.

V živote každého z nás sú chvíle, na ktoré sa nezabúda. Nezmažú ich plynúce dni, ba ani desiatky rokov.

Duša motorizmu v regióne Ponitria – Partizánske, časť Veľké Bielice sa dožil v týchto dňoch krásneho životného jubilea!

Niet v živote človeka, organizácie i celej spoločnosti, roka, ktorý by neprinášal niečo významné. Rudolf Kováčik, patrí medzi tých, ktorý sa môže smelo obzrieť za seba, za tým čo vykonal pre rozvoj a zviditeľnenie motokrosu na Slovensku - zvlášť v Malých neskôr v susedných Veľkých Uherciach, či neďalekých Oslanoch, následne aj vo Veľkom Klíži pod Tríbečským pohorím.

Rodák zo Skalice, mesta hudby, so záhoráckymi koreňmi, už ako 15-ročný sa venoval motorizmu v zväzarmovskom klube - v Nedanovciach, okrese Partizánske.

„Rodičia mali pochopenie pre moje záľuby, tak ma podporovali a dávali priestor k môjmu zdokonaľovaniu. Vnímali to ako moje normálne chlapčenské smerovanie." – zmienil sa s úsmevom.

Popri študijnom a pracovnom období v Bánovciach nad Bebravou sa pri otcovi Rudolfovi, ktorý bol v širokom okolí známym opravárom  motocyklov v Nedanovciach veľa naučil. Ako najstaršiemu synovi z troch súrodencov mu učarovala motoristická vášeň a postupným  zdokonaľovaním kráčal v otcových šľapajach. S otcom často navštevovali rôzne preteky po okolí, ktoré boli v tých časoch pre mladého Rudolfa veľkou inšpiráciou do budúcnosti. Otec bol preň veľký vzor, tak sa snažil kráčať v jeho šľapajách.

Spočiatku ako fanúšik získaval čoraz väčší rozhľad o motoristickom dianí, skúsenosti a pozorne si všímal a pamätal najmä organizačný priebeh pretekov. Podstatne zvýšený motoristický entuziazmus Rudolf v začiatkoch svojej kariéry prezentoval na myjavských kopaniciach, kde spolu s bratrancom Jankom Vránom boli dlhoročnými mechanikmi a zároveň boli doprovodom vtedajšiemu jazdcovi MM SR Petrovi Margetiakovi.

Tu Rudolf získal a osvojil si touto činnosťou veľa praktických zásad okolo motokrosu a zažil v skutočnosti ako priamy účastník prípravu pretekára na jednotlivé podujatia. Spoznával pretekárov, funkcionárov, no neustále sa chcel zdokonaľovať a získavať čoraz väčší rozhľad.

S pribúdajúcim  časom netrvalo dlho, keď sa rozhodol uplatniť organizačné chúťky v trojici s priateľmi rodákmi z Partizánskeho a okolia Vladimírom Kasalom st. a Jozefom Junasom obnovili v obci Malé Uherce po cca 10-ročnom pôste motokros, aby v sezóne 2004 opäť zarevali na trati dlhej cca 1580 m terénne špeciály v chotári, lokality „Pod vinicami". Trojica Kasala, st. – Kováčik – Junas sa vyznamenala  kvalitne pripravenými pretekmi, ktoré výrazne upútali širokú motoristickú verejnosť regiónu Ponitria.

(Pozn. autora: Malé Uherce a práve tento areál má bohatú históriu, keď tu najmä v 70.-80-tych rokoch vojaci z nitrianskej Dukly vytvorili armádne tréningové stredisko a v spolupráci s Jánom Magušinom, bývalým pretekárom a neskôr zväzarmovským funkcionárom, organizovali armádne preteky, dovtedy zvučný areál z rôznych príčin zanikol.)

S jedlom rastie chuť, aby v ďalších sezónach 2005, 2006 sa pridali ďalší nadšenci, keď na vylepšenú a upravenú trať prichádzali bojovať o body Majstrovstiev Slovenska poprední slovenskí motokrosári. Keďže trať v Malých Uherciach so zvyšujúcimi podmienkami bezpečnostných predpisov a parametrov (šírka, dĺžka, prevýšenie, a najmä z hľadiska súkromných pozemkov obyvateľov) nedovolila ďalšie organizovanie pretekov, po troch podujatiach natrvalo zanikla.

Z týchto dôvodov sa miestny organizátori presunuli do neďalekých cca 3 km vzdialených Veľkých Uheriec, kde v areáli „Vinohrad“ sa pridali k miestnym motokrosovým nadšencom a spoločne upravili terén tamojšej trate, aby ešte lepšie vyhovoval po úpravách motokrosovému športu pre organizovanie pretekov na Hornej Nitre. Veľkú podporu, priateľstvo a cielené porozumenie pre tento zámer našiel Rudolf Kováčik v dlhoročných motokrosových funkcionároch Ing. Vojtechovi Korcovi a Ing. Jozefovi Jedinákovi.

Vo Veľkých Uherciach bolo pre motokros v tom čase veľmi dobré zázemie obetavých ľudí a ďalších nadšencov. Veru podmanivý rev motorov, spálený benzín, divácky ošiaľ a cieľová šachovnica v rukách Ruda Kováčika - to bolo vo Veľkých Uherciach pretekárske divadlo na dvoch či štyroch kolesách (quady), ktoré má na severnom úpätí pohoria Tríbeč či hornonitrianskej kotliny s 2100 obyvateľmi bohatú tradíciu.

Rudolf bol súčasťou početnej členskej základne v rokoch 2006 - 2013, patril medzi najvernejších služobníkov, ktorí bez akejkoľvek finančnej odmeny (dnes to znie priam neuveriteľne), vedeli športovému „koníčku“ obetovať stovky hodín osobného voľna. Tí, ktorí ho lepšie  poznajú mu zvyknú pridať prívlastok – dobráčisko!

Jeho život bol a dodnes je trvalo v zajatí motokrosu. Vyznačuje sa predovšetkým svedomitosťou, presnosťou, dôslednosťou. Čokoľvek Rudolf robil a robí, vždy to vykonáva so zanietením a láskou, pracuje koncepčne.

Dnes jubilujúci 60-ročný skúsený motokrosový funkcionár SMF, má osobitný vzťah zvlášť k mladým ľudom. Základom jeho úspešnej práce v motorizme bolo, že ho mimoriadne bavila. Nič nerobil z donútenia, ale s nadšením a v záujme veci. 

Pri návšteve v jeho súkromí, stále plný elánu, optimizmu a sviežosti sme toho pospomínali veľmi veľa.

Pravda,  pri dobrote môžu byť aj  dvaja. V tomto prípade mám namysli jeho sympatickú pani manželku Janku. Rudolf zvykne totiž vravieť: „Len mojej žene môžem ďakovať, že som to dokázal a dokazujem, má jednoznačne pre môjho „koníčka“ pochopenie“.

Svoju úlohu v samostatnosti zohrali aj dve dcérky blondínka Zuzka a brunetka Lucka, keď otec bol často na cestách, pri príchode mu vždy robili radosť a boli oporou v domácnosti.

Nemôžeme  zabudnúť  pri tejto príležitosti na Rudolfove ďalšie významné aktivity spojené s motorizmom. V sezónach 1999 - 2011 bol prvopočiatočný osobný manažér Vlada Kasalu ml. a viac ako 10 sezón tiež i mechanikom spolu s otcom pretekára Vladimíra Kasalu st. z Partizánskeho, s ktorým prešiel od juniorskej až po seniorské kubatúry.

Ba dokonca s celým manažmentom slávil a tešil sa z majstrovského titulu Majstra Slovenska kubatúry 250 ccm v sezóne 2012 - v tom čase 30- ročného Vlada Kasalu ml.

Istý čas sa „RUDI“ - (takto ho priatelia familiárne oslovujú), pohyboval v 70.- 80.-tych rokoch aj okolo pretekov cestných pretekov motocyklov. Nechýbal na Veľkej Cene Slovenska na Piešťanskom letisku, keď bol priamym účastníkom v kolektíve okolo slovenského šampióna Petra Bláža či „cestného špílmachra" Pavla Dekánda.

Od roku 2001 po vykonaní skúšok pre získanie licencie riaditeľa pretekov/športového komisára SMF, je trvale delegovaný na medzinárodné a národné motokrosové podujatia SMF. Sú to mimoriadne dôležité funkcie, ktoré dodnes vykonáva s prehľadom, ako delegovaný činovník SMF (Slovenskej motocyklovej federácie). Atribúty rozhľadeného činovníka si ako líder obrusoval na viacerých kolbištiach.

Pod jeho kormidlom sa odjazdili – Majstrovstvá sveta v motokrose - vo Sverepci, Šenkviciach, Supercross v Košiciach (2016), Majstrovstvá Európy - Veľké Uherce, Sverepec, no a samozrejmosťou bol a je trvalou záležitosťou v jeho podaní domáci republikový šampionát MM SR. V priemere počas sezóny: marec - október - je účastníkom viac ako 30 pretekov v úlohe riaditeľ resp. šport. komisár.

Veľkú zásluhu spolu s Mariánom Bernátom má najmä pri zriadení ženského motokrosu na Slovensku, kde nežné pohlavie v rámci krajského seriálu MX-TOUR na trati v Skýcove odjazdilo v septembri 2014 svoju premiéru, aby v následnej sezóne bola kategória „LADIES“ pravidelne zaradená v športovom kalendári. Takto až do súčasnosti dostávajú priestor realizovať sa v konkurenčnom boji aj dievčatá v súbojoch za riadidlami terénnych špeciálov.

Jeho obľubou sa stali i pretekárske automobily, kde bol pravidelným účastníkom pretekov v sezónach 2010 - 2013 v cca 3 km vzdialených Oslanoch v areály Auto-kros Beckert. Tu už účinkoval s prehľadom ako držiteľ licencie Športový komisár a Štartér.

Trvale spolupracuje s mnohými motokrosovými klubmi ako napr. Veľké Uherce, Skýcov, Beckov, Ješkova Ves, Slovenské Pravno či Veľký Klíž.

Do chlebíka práve Veľko-Klížskej klubovej brandži po prvýkrát zahryzol v roku 2014. Stal sa členom klubu OŠK AMK Veľký Klíž a bol následne zvolený i do výboru tohto aktívneho klubu, kde tímovo organizujú v súčasnosti mnohé podujatia v motokrose.

Rudolf  KOVÁČIK  v súkromnom živote - je  špičkovým odborníkom pre klampiarské a pokrývačské práce, ktoré denno-denne vykonáva od r. 1982 (37 rokov!). Jeho práca vo výškach je veľmi náročná a zvlášť nebezpečná, kde musí byť mimoriadne koncentrovaný pre možný úraz. Do jeho obsiahlej životnej kroniky postupne neustále pribúdajú husto popísané stránky o jeho angažovanosti sa v prospech iných. Myšlienkový pochod nám ponúka uviesť aspoň niektoré fakty.

Pod jeho rukami prešli rekonštrukciou významné historické kultúrne pamiatky, ako napr. hrad Nitra, Kaštieľ v Lefantovciach, mnohé veže a konštrukcie striech, chrámov a množstva rodinných domov.

Tok rokov je neúprosný. Každému odsýpa rovnakým dielom. Azda jediná spravodlivosť  na tomto svete. Rudolf pripomína – „Tieto moje funkcionárske a organizátorské aktivity mu zabrali v podstate všetky víkendy, preto bez porozumenia a tolerancie rodinného krbu a hlavne manželky Janky, by túto srdcovo obľúbenú činnosť nemohol toľké roky vykonávať“.

Počas sobotňajšieho popoludnia (20.7.2019) v úžasnom spoločenskom nádychu priestory kaviarne Luhy - ULITA v Partizánskom, kde slávil v dobrej atmosfére v kruhu rodinných príslušníkov, najbližších priateľov motokrosu, si užíval v zdraví, výbornej  pohode a nálade  svoje okrúhle životné jubileum.

V mene disciplíny motokros SMF a i celej SMF prajeme Rudimu všetko najlepšie a ešte mnoho víkendov na našich motokrosových podujatiach.

Autor: Kamil Somorovský