Prvá kapitola československej ligy sa písala v rokoch 1956 až 1962. Spoločné družstvo Slovenska sa do nej zapojilo v roku 1959. Štartovalo v II. lige a hneď pri premiére zaznamenalo najlepší výsledok. Obsadilo 4. miesto zo šiestich družstiev a v konečnom poradí I. a II. ligy 10. miesto z 12 družstiev. Aj keď nepoznáme úplné výsledky v ďalších rokoch, je zrejmé, že Slovensko končilo na chvoste rebríčka 10 až 11 družstiev. Lepšie nemohol dopadnúť ani experiment so štartom samostatných družstiev Banskej Bystrice a Bratislavy v roku 1961. Ligová súťaž bola obnovená v roku 1967. Športové výcvikové stredisko pre Stredoslovenský kraj sa vtedy presťahovalo z Banskej Bystrice do Žarnovice a vzniklo družstvo Žarnovice. Pri premiére proti Bratislave na domácej dráhe sme po dramatickom priebehu prehrali najtesnejším rozdielom 52:53. Ani ďalšie štarty v prvej sezóne neboli úspešné. Prvé víťazstvo a hneď rekordné 53:25 (pri inom systéme pretekov) sme dosiahli v roku 1968 proti Březolupom. Od roku 1971 sa československé majstrovstvá družstiev jazdili ako stretnutia štyroch družstiev. Štyri najlepšie družstvá štartovali v extralige, ostatné v dvoch skupinách prvej ligy. V rokoch 1976 až 1986 mala súťaž extraligu, I. ligu a II. ligu. Družstvá mali štyroch pretekárov, náhradníka, juniora a prípadne aj náhradného juniora. Jazdilo sa 16 jázd, každý pretekár základnej zostavy mohol štartovať štyrikrát. Po štvrtej a dvanástej jazde sa išli jazdy juniorov, ktoré sa počítali do výsledku. Systém súťaže, čo do počtu družstiev v skupinách a postupového kľúča sa neustále menil. V ročníku 1976 sme v siedmich stretnutiach obsadili päťkrát prvé, dvakrát druhé miesto a po prvýkrát sme vyhrali I. ligu pred Březolupmi, Čakovicami, Libercom a Chabařovicami. V družstve Žarnovice vtedy štartovali Ján Daniel, Ján Danihel, Milan Černek, Jozef Zimmermann, Jozef Lacko a ako junior Jaroslav Danko. V roku 1978 sme z prvej ligy takmer vypadli. Skončili sme v nej na treťom mieste a v kvalifikácii o udržanie sme sa zachránili vďaka rekordnému víťazstvu v Žarnovici (Žarnovica 50, Březolupy 29, Chabařovice 17, Čakovice 12). Aj v ďalších rokoch sme patrili k špičke prvej ligy a najlepšie výsledky na nás čakali na začiatku osemdesiatych rokov. Trikrát sme vyhrali druhú najvyššiu súťaž a vyrovnali sme extraligovým družstvám Plzne a Slaného. Žarnovica na ligovej scéne Československa existovala do roku 1990, v ďalšom roku sme boli už len súčasťou kombinovaného družstva Kopřivnice a Žarnovice.

Osemkrát oprávňovali prvoligové výsledky naše družstvo k štartu v kvalifikácii o extraligu. Po prvýkrát to bolo ešte v roku 1973 namiesto Českých Budějovíc. Štartovali sme však len v jednom stretnutí v Kopřivnici a o 6 bodov sa rovnakým dielom podelili Ján Daniel, Milan Černek a Vladimír Ceglédy. Vtedy sa družstvám podľa poradia prideľovali ešte majstrovské body 5, 3, 2 a 1. V baráži o extraligu sa nám dlho nedarilo. V rokoch 1975 až 1977 sme v dvanástich stretnutiach získali jediný zelený veniec a umiestnenie na dvoch postupových priečkach ostávalo nesplniteľným snom. Od roku 1979 postupoval do extraligy už len víťaz kvalifikácie. O rok neskôr sme štyrikrát obsadili druhé miesto, zvlášť cenné výsledky sme dosiahli v Slanom (Slaný 33, Žarnovica 32, ...) a v Žarnovici (Slaný 42, Žarnovica 40, ...). V sezónach 1981 a 1982 usilovali o extraligu víťaz I. ligy a posledný z extraligy v stretnutiach sedemčlenných družstiev. Najprv bola naším súperom Plzeň. Doma sme len remizovali 48:48, v Plzni sme trikrát prehrávali o 6 bodov. Trikrát sme kontrovali „double“ výsledkom 5:1 a ešte pred poslednou jazdou viedli domáci len 46:44. Situácia sa opakovala o rok neskôr v Slanom. Tri jazdy pred koncom sme prehrávali 34:42. Pred poslednou jazdou sme strácali na súpera už len 2 body, aby z toho bola nakoniec prehra 44:50. Doma sme už po dvoch jazdách stratu vyrovnali, po 5. jazde sme vyhrávali 19:11, ale v polovici stretnutia bol stav 24:24. Ešte dvakrát sme viedli o 6 bodov, vyhrali sme 50:46, ale rozdiel štyroch bodov na postup nestačil.

Výsledky v kvalifikácii o extraligu:

1973    Pardubice 18/153, Plzeň 13/115, Kopřivnice 9/100, Žarnovica 1/6

1975    Plzeň 144, Kopřivnice 115, Liberec 84, Žarnovica 40

1976    Plzeň 154, Pardubice 136, Kopřivnice 112, Žarnovica 29

1977    Pardubice 169, Plzeň 125, Kopřivnice 85, Žarnovica 52

1979    Plzeň 167, Žarnovica 104, RH Praha B 90, Pardubice B 66

1980    Slaný 150, Žarnovica 132, RH Praha B 92, Pardubice B 55

1981    Plzeň 98, Žarnovica 94

1982    Slaný 96, Žarnovica 94

V roku 1983 sme vyhrali prvú ligu tretíkrát po sebe. To už silneli naše snahy o presadenie priameho postupu a zostupu medzi jednotlivými súťažami. Keď sa náš káder pred koncom sezóny zúžil na 5 – 6 pretekárov, vzdali sme sa ďalšej účasti v kvalifikácii o extraligu. Na diplomatickom poli sme boli úspešní, priamy postup sa stal skutočnosťou v sezóne 1984. I. ligu vyhrala rezerva pražskej Rudej hvězdy, ale podľa pravidiel platných v tom roku postúpiť nemohla. O postup sme súperili s Chabařovicami a tie nás prevýšili len dvakrát. 15. septembra v Liberci skončili naše súboje v náš prospech 290:262 a od pražských mladíkov nás delil jediný bod. Historický postup do najvyššej súťaže vybojovali Zdeno Vaculík, Pavol Tonhauzer, Dušan Morávek, Pavol Kaliak, Jaroslav Danko, Vladimír Tomka a junior Jozef Belica. Bolo to obdobie, keď sa na plochej dráhe v Československu dalo presadiť len veľmi ťažko. Existovalo 12 klubov, niektoré z nich dokázali postaviť do súťaží viac družstiev. Registrovaných bolo okolo 160 pretekárov. V jesennej kvalifikácii do juniorského šampionátu, ktorú nemuseli absolvovať poslední finalisti, sa stretávalo niekedy až pol stovky ďalších mladých plochodrážnych nadšencov. Pretekárom Zohora a Žarnovice bolo vydávaných spolu do 20 licencií a okrem Majstrovstiev Slovenska sa konal Prebor Českej republiky za účasti 32 pretekárov. Najlepší juniori, Česi a Slováci sa stretávali ešte v bojoch o postup do Majstrovstiev Československa. Len osem najlepších mohlo po niekoľkých kvalifikačných kolách v dvoch skupinách a po niekoľkých semifinálových kolách doplniť osmičku najúspešnejších spred roka v ďalšom ročníku finále majstrovstiev republiky. Žarnovica sa do extraligy dostala, keď už mala zenit svojej výkonnosti za sebou. Ešte v roku 1982 odišiel z družstva Lubomír Jedek a dva roky pre základnú vojenskú službu nejazdil tiež Vladimír Tomka. Svoje posledné preteky absolvoval v tom roku aj Ján Daniel. Po sezóne 1984 zanechal aktívnu činnosť Jaroslav Danko. Jozef Belica dovŕšil vek seniora, s pretekaním prestali štyria ďalší juniori začiatočníci. Na poste juniora tak štartoval začínajúci Gašpar Forgáč a pripravení boli ďalší dvaja nováčikovia Miroslav Forgáč a Ladislav Oslanec. V extralige 1985 sa bojovalo na dvoch frontoch. O titul súperili strediská vrcholového športu Federálneho ministerstva vnútra – Rudá hvězda Praha a Ústredného výboru Zväzarmu – SVŠ Pardubice. Zväzarmovským automotoklubom z Plzne a zo Žarnovice ostal boj o udržanie sa v súťaži. Naše družstvo v prvých troch kolách splácalo nováčikovskú daň. Na úvod bodovali len Tonhauzer (2 body) a Vaculík, v Prahe a v Plzni vyčnievali spomedzi našich opäť Vaculík a Tonhauzer, keď získali po 4 body. Vítanú zmenu priniesla extraligová premiéra v Žarnovici. Vybojovali sme takmer toľko bodov ako v troch predchádzajúcich stretnutiach spolu. Najlepší bol Morávek (5 bodov), keď jednu jazdu vyhral. Vaculík (4) bodoval v každej jazde, bojovnosťou upútal Tomka (2), bez bodu neostali ani Belica a Gašpar Forgáč. Nebodoval akurát Tonhauzer, ktorého dvakrát zradil motocykel a dvakrát sa nechal vystriedať. Pravá extraligová premiéra sa mala odohrať v nedeľu, ale vytrvalo pršalo. Podmienky nedávali predpoklad k žiadnemu športovému sviatku, a tak boli preteky bez náhrady. V dobrých výkonoch sme pokračovali v Pardubiciach a na Markéte. Dosiahli sme historické 4. miesto v ligovom rebríčku, ale tak ako sme do extraligy automaticky postúpili, tak sme z nej po roku automaticky vypadli.

Extraliga 1985                            PC       RH          PL         ZC          PC         RH         PL

1. RH Praha                          45        48        47        44        40        41        46        311

2. SVŠ Pardubice                   41        37        37        41        40        42        39        277

3. ČSAD Plzeň                       19        15        18        10        15        11        15        103

4. Preglejka Žarnovica             3          7          6        13        13        14          7          63

Body jednotlivcov: Zdeno Vaculík 23, Dušan Morávek 17, Pavol Tonhauzer 16, Vladimír Tomka 4, Pavol Kaliak 0, juniori Gašpar Forgáč 2, Miroslav Forgáč a Ladislav Oslanec neštartovali. V majstrovstvách ČSSR družstiev sme zahviezdili ešte raz v roku 1987. Po druhom mieste v našej skupine I. ligy sme skončili druhí aj vo finále I. ligy. Štyrikrát sme vtedy porazili Plzeň, celkove pomerom 145:102. V semifinále ligy v Žarnovici a vo Svitavách sme obsadili nepostupové tretie miesto, keď sme na poslednú priečku odsunuli družstvo Slaného. A to sa v Žarnovici zranil náš najlepší jednotlivec Gašpar Forgáč, extraligovú zostavu dopĺňali  Ján Mesiarik a Jaroslav Ceglédy. Vo finále ligy sa stretli po dve družstvá RH Praha a SVŠ Pardubice. Žarnovica sa stala v roku 1987 najlepším amatérskym zväzarmovským kolektívom v Československu.

Zdroj: speedwayclub.sk/J. Treščák